Haleyová nazvala Radu pre ľudské práva “najväčším zlyhaním” OSN v snahe odôvodniť vystúpenie USA

Washington 19. júla 2018 (HSP/RT/Foto:TASR/AP-Bebeto Matthews)

Veľvyslankyňa USA pri OSN Nikki Haleyová opäť útočila na orgán OSN pre ľudské práva a obvinila ho z neúspechu po prijatí štátov ako Číny a Kuba medzi svojich členov. O Saudskej Arábii sa však nevyjadrovala.

Haleyvá v diskusii v think-tanku Heritage Foundation vysvetľovala dôvody, prečo Spojené štáty odstúpili z Rady OSN pre ľudské práva, ktorá tento krok v stredu takmer jednomyseľne odsúdila. Veľvyslankyňa uviedla Kubu, Čínu a Venezuelu ako krajiny, ktorých prítomnosť pravdepodobne poškodzuje dôveryhodnosť rady.

Ako uviedla Heleyová pri ukončení členstva USA v Rade je jedným z dôvodov odstúpenia aj údajná “zaujatosť voči americkému spojencovi Izraelu”. Haleyová tiež povedala, že odkedy je v tejto funkcii, členské krajiny medzi seba prijali “niektorých z najhorších porušovateľov ľudských práv – autoritatívne režimy – Kuba, Čína a Venezuela.”

Zvlášť sa zamerala na Venezuelu a kritizovala Radu, že prijala prezidenta Nicolasa Madura, ktorého sama označila za “diktátora”. Haleyová doslova  povedala, že nie je divu, že Maduro v Rade zožal ovácie, pretože “62 percent členov Rady nepatrí medzi demokratické režimy.”

Nikki Haleyová obvinila Radu, že bola zaujatá voči Izraelu, pričom argumentovala tým, že členovia by si mali viac všímať úroveň ľudských práv vo Venezuele, na Kube a v Číne. V tejto súvislosti hovorila aj o Zimbabwe, ktoré nie je členom Rady. “Rada OSN pre ľudské práva zamerala svoju pozornosť nespravodlivo a neúnavne na Izrael medzitým ignorovala biedu spôsobenú režimami vo Venezuele, Kube, Zimbabwe a Číne.”

Nakoniec zhrnula svoj názor na Radu (UNHRC) tým, že ju označila za “najväčšie zlyhanie” OSN.

“Hovoriac o tom, ako neplní svoje sľuby, Rada OSN pre ľudské práva je najväčším zlyhaním OSN, prijala myšlienku ľudskej dôstojnosti… a premenila ju na ďalší nástroj medzinárodnej politiky,” povedala.

Pri vymenovaní “nedemokratických” členov Rady Haleyová uprednostnila spomenuté štáty pred Saudskou Arábiou, významným americkým spojencom s veľmi problematickou politikou v oblasti ľudských práv. Saudi sú navyše zapletení do krviprelievania v Jemene, keď organizovali trojročnú bombardovaciu kampaň, ktorá vyústila do mnohých civilných obetí a podnietila aktivistov v oblasti ľudských práv, aby volali po zatknutí saudského princa Mohammeda bin Salmana za údajné vojnové zločiny.

Human Rights Watch vo svojej nedávnej správe uviedla, že najmenej 87 “zjavne nezákonných” útokov vykonala koalícia vedená Saudskou Arábiou. Tieto útoky si údajne vyžiadali približne 1 000 ľudských životov, stovky zničených domov a poškodenie civilnej infraštruktúry. Aj napriek zrušeniu niektorých tradičných zákazov a umožneniu ženám napríklad šoférovať či zúčastňovať sa športových podujatí, Rijád pokračuje v obmedzovaní ľudských práv a stále bránia ženám a dievčatám robiť niektoré základné rozhodnutia bez súhlasu mužského príbuzného.

USA formálne oznámili svoje rozhodnutie odstúpiť UNHRC v júni. Už ho vraj nepovažujú za medzinárodný orgán ako “prevencie porušovania ľudských práv” a označili Radu za “žumpu politickej zaujatosti” najmä kvôli kritike izraelského útoku na Palestínčanov. Sídlo rady sa v dôsledku toho v júli presúva na Island.