Podľa novej analýzy Inštitútu vzdelávacej politiky je štátny vzdelávací program pre základné školy prehnane detailný, žiada encyklopedické vedomosti, nepodporuje prepájanie poznatkov a nerozvíja potrebné zručnosti – bádanie, spoluprácu či narábanie s informáciami.
„Nová analýza potvrdzuje, že štát má na školy prehnane detailné požiadavky. Drží ich tak v zastaranom systéme, v ktorom treba mentorovať a nie myslieť samostatne. Napríklad na materinský jazyk máme v jednom ročníku až 80 požiadaviek. V Estónsku je to okolo 10, v Česku a Fínsku ešte menej. Naše školy môžu len veľmi málo rozhodovať o výučbe a zlepšovať ju,“ hovorí Gröhling.
Podľa opozičného poslanca je smutné, ako funguje ministerstvom platená organizácia – Štátny pedagogický ústav, ktorý by mal meniť tento systém, aby sme prešli od bifľovania k praktickým schopnostiam. „ŠPÚ od roku 2008 nerobí nič, stagnuje, nefunguje a sústavne odoberá obrovské peniaze z rozpočtu,“ tvrdí tímlíder SaS pre školstvo.
Riešenie: Liberalizovať systém
Branislav Gröhling uviedol, že riešenie spočíva v zjednodušení požiadaviek a uvoľnení systému. „Navrhli sme spracovanú zmenu obsahu vzdelávania na základných a stredných školách. Štátny vzdelávací program chceme zjednodušiť. Školám udá iba základné ciele, nebude im určovať, ako ich dosiahnuť. Chceme, aby školy rozhodovali o organizácii vyučovania samy a mali k dispozícii viac voľných hodín.“
Redakciu informoval Róbert Buček, hovorca SaS.