Greminger: OBSE má skvelé nástroje na manažovanie konfliktov

Bratislava 21. júla 2019 (TASR/HSP/Foto:TASR – Oliver Ondráš)

Generálny tajomník Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) Thomas Greminger priznáva, že na Ukrajine sa zatiaľ nepodarilo pristúpiť k riešeniu konfliktu, avšak OBSE dokázala podľa jeho slov za pomoci svojich nástrojov zabrániť jeho eskalácii. V rozhovore pre TASR na medzinárodnej bezpečnostnej konferencii Globsec 2019 Bratislava Forum tiež poukázal na to, že OBSE sa vo svojej činnosti sústreďuje aj na zlepšenie životných podmienok ľudí, ktorí žijú v oblastiach najpostihnutejších konfliktami

V čom sa OBSE líši od iných medzinárodných organizácií a v akej sfére je najviac aktívna?

OBSE je najväčšou regionálnou bezpečnostnou organizáciou, ktorá má 57 členských štátov. Zahŕňa Severnú Ameriku, Európu a oblasť postsovietskeho priestoru plus Mongolsko. Organizácia sa zameriava najmä na bezpečnostné otázky, má k nim komplexný prístup. To znamená, že nejde len o tvrdú bezpečnosť, ale aj o otázky týkajúce sa terorizmu alebo kybernetickej bezpečnosti. Venujeme sa však aj ekonomickým a environmentálnym otázkam, problematike ľudských práv a budovania právneho štátu.

V prípade OBSE je širšej verejnosti viac známa jej činnosť na diplomatickej úrovni, kde sa organizácia usiluje o udržiavanie a budovanie mieru v regiónoch postihnutých konfliktami. Robíte niečo aj pre priame zmiernenie nepriaznivých následkov týchto konfliktov pre ľudí žijúcich v oblastiach, ktoré sú niminajpostihnutejšie?

Verím, že práve osobitná monitorovacia misia OBSE na Ukrajine je skvelým príkladom toho, čo robíme, aby sme zmiernili utrpenie ľudí, ktorí žijú v oblastiach najpostihnutejších konfliktami. Takzvané lokálne prímeria (windows of silence), ktoré pomáhame sprostredkovať, dovoľujú uskutočňovať opravy kľúčovej infraštruktúry v týchto oblastiach. Umožňujú tak, aby ľudia na oboch stranách kontaktnej línie mali prístup k vode a elektrine. Ak by ste videli, ako je osobitná monitorovacia misia vnímaná miestnym obyvateľstvom na oboch stranách línie, okamžite by ste pochopili, aký prínos má táto misia pre bežných ľudí.

Je tento humanitárny rozmer prítomný v rovnakej miere aj v iných misiách a v pôsobiskách OBSE?

V iných konfliktoch je najväčším úspechom OBSE skôr prevencia násilia. Na tomto mieste môžem konkrétne spomenúť prácu OBSE na Náhornom Karabachu. Naša činnosť v tomto regióne nie je bežne viditeľná na politickom radare, ale je aktívne vykonávaná na dennodennej báze. Je tu však tiež práca na úrovni spolupredsedov Minskej skupiny, ktorá sa teraz primárne zameriava na rozvoj nástrojov budovania dôvery, ktoré môžu lepšie konsolidovať prímerie v tejto oblasti. V praxi to znamená napríklad dohodu na tom, že ani jedna strana nebude strieľať na farmárov, ktorí pracujú v blízkosti kontaktnej línie. Čo je mimochodom ďalší prípad toho, ako sa snažíme priamo pomáhať bežným ľuďom v oblastiach postihnutých konfliktom.

Čo je momentálne najzásadnejšou témou OBSE v sfére bezpečnosti?

Jednoznačne Ukrajina. Táto kríza je absolútne centrálna pre dôveru a vzťahy kľúčových hráčov v regióne. Tento problém ostáva centrálnym pre našu agendu.

V akej etape sa momentálne nachádza mierový proces na východe Ukrajiny?

Myslím si, že (v tomto kontexte) máme skvelé nástroje na manažovanie konfliktov. Ide o osobitnú monitorovaciu misiu na Ukrajine, ale aj kontaktnú skupinu, ktorá sa každé dva týždne stretáva v Minsku a zhromažďuje všetkých signátorov minských dohôd za jedným stolom. To, čo teraz potrebujeme, sú nové politické impulzy, ktoré by rozšírili priestor pre použitie týchto nástrojov. Nástroje máme, avšak môžu byť lepšie použité, ak na to bude politická vôľa. V prípade Ukrajiny sme sa, žiaľ, neposunuli k riešeniu konfliktu, ale vďaka našim nástrojom sme dokázali zabrániť jeho eskalácii.

Vidíte aj nejaké pozitívne vývojové trendy v regióne OBSE?

Jednoznačne. Sme napríklad svedkami pokroku v podnesterskom konflikte. Dospeli sme tam k dohode na takzvanom balíku opatrení Berlín plus, ktorého súčasťou je osem nástrojov budovania dôvery. Opäť aj tu vidíme príklad krokov a nástrojov, ktoré menia k lepšiemu životy konkrétnych ľudí. Dané opatrenia totiž umožňujú obyvateľom Podnesterska vycestovať do Európy, zlepšujú prístup ľudí k ich poľnohospodárskej pôde, zjednodušilo sa tiež uznávanie vysokoškolských diplomov a opravuje sa dôležitý most. Toto sú veľmi konkrétne kroky, ktoré sa tiež pozitívne prejavili na zmierovacom procese. Spomenúť možno tiež vývoj v Strednej Ázii. Transformácia Uzbekistanu otvára skvelú príležitosť pre rozvoj spolupráce v celom regióne. Ide zároveň o dôležitú udalosť, ktorá je len veľmi okrajovo vnímaná v strednej alebo západnej Európe. Napriek tomu ide o veľmi dôležitý a pozitívny vývoj. Toto sú len dva príklady v našom regióne (OBSE).

Slovensko je momentálne predsedníckou krajinou OBSE. Ako zatiaľ hodnotíte výkon SR na tejto pozícii?

Slováci robia na čele organizácie skvelú robotu. Mimoriadne ma teší, keď vidím, do akej miery je v otázkach OBSE angažovaný jej úradujúci predseda Miroslav Lajčák. Investuje veľa času, energie aj politického kapitálu do práce na mnohých kľúčových problémoch. Jeho hlavným predmetom záujmu je síce kríza na Ukrajine, ale pracuje intenzívne aj na iných zmrznutých konfliktoch v našom regióne, ako sú konflikty na Náhornom Karabachu a v Gruzínsku, ale aj zmierovací proces v Podnestersku.

Asistuje však organizácii aj pri práci nad takzvanými nadnárodnými problémami, medzi ktoré patria nielen boj s terorizmom a radikalizmom, ale aj s kybernetickým zločinom a obchodovaním s ľuďmi. Ide však aj o modernejšie výzvy, ako sú vzťah bezpečnosti a migrácie či vzťah bezpečnosti a zmeny klímy. V týchto dňoch sa stále dôležitejším stáva aj vzťah bezpečnosti a technológií. Ide napríklad o dosah umelej inteligencie na bezpečnosť. Každopádne, slovenské predsedníctvo robí skvelú prácu tým, že umožňuje a podporuje diskusiu o týchto vážnych a aktuálnych témach.