Katrin Westnerová a jej kolegovia z Goetheho univerzity vo Frankfurte sa pokúsili odhaliť tajomstvo rastu ekonomickej a vojenskej sily Ríma. Zanalyzovali izotopové zloženie niekoľkých desiatok sestercií, drobných rímskych mincí vyrobených krátko pred začiatkom Punských vojen, a určili ich vek a miesto výroby.
“Pred púnskymi vojnami boli rímske mince vyrábané zo striebra z rovnakých baní ako kov mincí z miest v južnom Taliansku a na Sicílii. Inými slovami, Rimania používali striebro z Egejského regiónu. Víťazstvo nad Kartágom v druhej Púnskej vojne malo za následok nielen obrovské kontribúcie vo výške troch stoviek ton striebra, ale aj zmocnenie sa baní Kartága v Španielsku. Od roku 209 pred naším letopočtom bola väčšia časť mincí Republiky zhotovená z iberského striebra,” oznámila Westnerová.
Získanie týchto baní vynieslo Starému Rímu skutočnú ekonomickú nezávislosť a využitie nových zdrojov pre expanziu a dobytie nových území, vrátane samotného Kartága, dobytého a zničeného doslova 50 rokov po skončení predchádzajúcej vojny s Republikou.

























