Princeton 21. júla 2017 (HSP/sputnik/Foto:TASR/AP)
Brigette van Holdtová z Princetonskej univerzity (USA) a jej kolegovia vysvetlili, že priateľstvo psov je produktom nezvyčajných zmien v štruktúre ich chromozómov
Tento problém, tzv. Williamsov syndróm, ako ho nazývajú obyvatelia, vzniká kvôli poškodeniu a odstránenie veľkej časti siedmeho chromozómu, čím sa mení aj správanie človeka a jeho vzhľad.
Ako objavila van Holdtová a jej kolegovia, niečo podobné sa stalo aj u psov počas ich domestikácie, iba u budúcich priateľov človeka nebol poškodený siedmy, ale šiesty chromozóm. Všetci psi, ktorých vedci sledovali, mali tento chromozóm poškodený, čo hovorí o tom, že dávni šľachtitelia špeciálne odoberali tieto mutácie a umožnili im pokračovať v rode.
Vedci odhalili tieto nezvyčajné mutácie v genóme “najlepších priateľov človeka”, keď porovnali DNA niekoľkých desiatok obyčajných orechov, čistokrvných psov a divokých vlkov a hodnotili, ako skupiny reagujú na človeka a ako sú priateľské.
Analýza DNA a pozorovanie správania divých a domácich psov ukázali neobvyklú vec. Čím bol pes priateľskejší, tým viac bol jeho genóm poškodený a obsahoval drobné mutácie. Keď vedci porovnali mutácie v DNA psov, zistili, že veľká časť týchto chýb je koncentrovaná na šiestom chromozóme okolo génu GTF2I.
Ako vysvetľujú biológovia, tento gén diriguje niekoľko desiatok ďalších častí DNA, ktoré sú spojené so sociálnym správaním a psychikou zvierat a jeho poškodenie vedie k rovnakým následkom, ako u Williams syndrómu.
Odstránenie alebo poškodenie GTF2I v genóme svalov podľa vedcov prudko mení správanie hlodavcov a zbavuje ich strachu zo človeka.