Bratislava 27. augusta 2019 (HSP/Foto:Facebook-MS SR)
Odborný tím ministerstva spravodlivosti pripravil návrh zákona o lepšom dohľade nad dobrovoľnými dražbami s cieľom efektívnejšie ich kontrolovať. Denník N však zmeny predostrel tendenčne a v prospech iných záujmových skupín. Ministerstvo spravodlivosti i minister Gábor Gál reagujú
Podľa Gála by sa rozhodnutia nemali prijímať len na základe medializovaných informácií a článkov, pretože v mnohých prípadoch by to bola rana pre justíciu.
Minister v tomto prípade hovorí konkrétne o článku v Denníku N – Mafiu mali vytlačiť online dražby, miesto nich chystá štát zmeny, ktoré ju potešia -„ktorý opakovane prináša výlučne pohľad rôznych záujmových skupín, ktorým nejde o kontrolu dražieb a nevyvážene informuje verejnosť“.
„Čo by som ale rád zdôraznil je, že keby sa právo a vôbec rozhodnutia mali vykonávať len na základe interpretácie a neoverených informácií niektorých médií, tak by náš štát stratil ‘právnu suverenitu’. Ja sa teda nedržím domnienok, názorov, výziev, ultimát, vytĺkania politického kapitálu, ale dôkazov potvrdených príslušnými orgánmi,“ uviedol Gál.
Tí, ktorí nemajú záujem na zmene statusových podmienok
Podľa vyjadrenia ministerstva spravodlivosti SR, konkrétne Sekcia legislatívy, Sekcia dohľadu a Sekcia civilného práva, článok redaktorky Martiny Klásekovej, ktorý uverejnil Denník N, de facto podsúva čitateľom, že štát pripravuje zmeny s cieľom potešiť mafiu, dokonca jej pomáhať a nie voči nej bojovať, voči čomu sa Ministerstvo spravodlivosti SR jednoznačne ohradzuje.
“Informácie z článku sú nevyvážené a nekriticky v podstatnej miere čerpané od záujmových združení inkasných a dražobných spoločností, ktoré logicky nemajú záujem na zmene statusových podmienok dražobníkov a od Notárskej komory, ktorá sa pravdepodobne cíti ukrátená, že jej nebola zverená exkluzívna možnosť prevádzkovania nového systému,” píše sa v stanovisku.
Notári to už podľa informácií denníka mali aj vymyslené, z čoho by to zaplatili. Náklady by sa premietli do poplatkov za prístup do elektronického dražobného systému a výstupy z neho. „Poplatok by bol zahrnutý v hotových výdavkoch notára, ktorý by notár hradil ako odmenu notárskej komore,“ dodáva bratislavská notárka Katarína Valová.
Ministerstvo však poukazuje aj na fakt, že je zrejmé, že dosah na obsah článku nemali sťažujúci sa občania, ktorým je v dražbe dražený ich majetok na základe podhodnotených znaleckých posudkov objednaných dražobníkmi. “Že je uvedené realitou, sa jednoducho dá vyvodiť už len z argumentu použitého Asociáciou inkasných spoločností, že lákadlom pri dražbách je práve nízka cena pod trhovou hodnotou,” dodáva v závere ministerstvo.


















