“Podobné materiály sa často zdajú výhradne abstraktnou myšlienkou, ktorá sa nedá stelesniť. Na druhej strane matematika ukazuje, že všetky podobné vlastnosti sú celkom reálne. Dnes pracujeme na týchto materiáloch a snažíme sa pochopiť, aké možnosti nám môžu poskytnúť,” poznamenala Amanda Hanfordová z univerzity štátu Pensylvánia vo Filadelfii (USA).
V posledných rokoch vedci aktívne skúmajú vlastnosti takzvaných metamateriálov, umelých kompozitných štruktúr schopných vzájomne pôsobiť na svetlo neobvyklým spôsobom. Metamateriály, myslí si dnes fyzici, sa stanú základom super rýchlych svetelných počítačov budúcnosti a ďalších futuristických prístrojov.
Pokusy vykonané v posledných desiatich rokoch ukazujú, že sa metamateriály dajú naladiť takým spôsobom, že začnú vzájomne pôsobiť nielen so svetlom a jeho najbližšími “príbuznými”, tepelným, röntgenovým alebo ultrafialovým žiarením, ale dokonca s magnetickými poliami, a tiež vytvárať zaujímavé kvantovej efekty, ktorým fyzici hovoria kryštály času.
Hanfordová oznámila, že vedci už vyvinuli desiatky podobných konštrukcií, ktoré ideálne odrážajú alebo prepúšťajú zvukové vlny, avšak všetky fungujú iba vo vzduchu. Akustické prikrytie, ktorá funguje vo vode, je oveľa zložitejšia úloha, pretože voda je oveľa hustejšia a nestláča sa, na rozdiel od vzduchu.
Americkým inžinierom sa podarilo túto úlohu vyriešiť trochu inak: ich metamateriál neprepúšťa zvukové vlny, ale odráža je takým spôsobom, že sa pozorovateľovi zdá, že sa pozerá na dno mora, rieky alebo oceánu.




















