Počas tejto kampane ste utrpeli zranenie, ktoré vás pripútalo na lôžko. V minulosti sa počas kampane zranili aj Robert Fico, Radoslav Procházka či Mikuláš Dzurinda. Je to zrejme riziková fáza v živote politika.

Zrejme, ak sa v človeku nazbiera napätie, nie je veľmi šikovný. Tie schody, na ktorých som spadol, sú vnútri budovy, stalo sa to za bieleho dňa. Nebola to žiadna akčná scéna, stalo sa to úplne banálne.

Po zranení ste, prirodzene, stratili istý čas, ktorý by ste inak využili v kampani. Dobehnete to?

Nešiel som do nemocnice, ostal som medzi kolegami. Človek síce leží, ale hlava mu myslí a dokáže vyprodukovať niečo, čomu ľudia rozumejú. Prispôsobili sme sa tak, aby sme utrpeli čo najmenšie straty.

Neviem, či ste poverčivý, ale neobávate sa po páde na schodoch aj pádu SDKÚ-DS v marcových voľbách?

Mám zodpovednosť za stranu a keby som riešil strach či obavy, márnil by som čas. Nie som poverčivý a verím, že zmysluplná práca povedie k výsledku, ktorý ohodnotia voliči. Zodpovednosť mi hovorí, aby sme venovali všetok čas na komunikáciu hodnôt SDKÚ-DS, ktoré sa, mimochodom, za posledné štyri roky nezmenili. Hovorím o slobode, demokracii, trhovom hospodárstve a silnom európskom ukotvení.

Hovoríte o zodpovednosti za stranu, čo je prirodzené, keďže ste predsedom. Do akej miery ste ju ochotný prijať?

Do absolútnej. My máme po voľbách kongres, kde bude výmena celého vedenia, vrátane predsedu, a to bez ohľadu na výsledok. Ja sa nehanbím skromne ľudí poprosiť o hlas a toto budem robiť do poslednej chvíle. Samozrejme, keď máte zlý výsledok, musí prísť nové vedenie.

Čo bude zlý výsledok?

Zlý výsledok bude, ak sa nedostaneme do parlamentu.

Na prvej tlačovej konferencii po zranení ste predstavili volebný program SDKÚ-DS. Okrem iného ste povedali, že vaše navrhované opatrenia nadväzujú na to najlepšie z vlády Ivety Radičovej. Stále si myslíte, že odchod expremiérky bol najväčšiu stratou pre SDKÚ-DS?

V roku 2012 to bola pomerne nečakaná strata. Iveta Radičová odišla skôr, ako prišlo nové vedenie SDKÚ-DS. Odišla ako úradujúca premiérka a to strata nepochybne bola. Ja som však odkázal na vládu Ivety Radičovej preto, lebo jej možno vytknúť množstvo chýb, ale podstatne menej sa kradlo, ako za vlády Roberta Fica. Bola to vláda, ktorá dramaticky znížila zahraničné zadlženie Slovenska a bola to vláda, ktorá nijako nespochybňovala našu proeurópsku orientáciu. To sa o súčasnej vláde nedá povedať. Na summite V4 v Prahe 15. februára som očakával, že sa lídri vyjadria k možnému odchodu Veľkej Británie z EÚ. Mali Britániu stimulovať, aby v únii ostala, jej odchod by totiž mohol spustiť rozpad EÚ. Ale ani Robert Fico sa tejto témy nedotkol. Akoby jediný problém boli utečenci.

Ako sa dnes pozeráte na obnovenú debatu o tom, koho vinou padla Radičovej vláda?

Vzbudilo to vo mne až odpor. To, že sa spolu teraz rozprávame, je prirodzené. Rovnako tak, ak tú kameru vypneme a ja vám poviem niečo súkromné, tak nie je normálne, aby sme túto časť rozhovoru niekde prezentovali. Tiež si neviem predstaviť, že by som kohokoľvek esemesky pod akoukoľvek zámienkou ukazoval na verejnosti. Tento typ komunikácie, ktorý zvolil Richard Sulík, vo mne vzbudil asi ten najhlúpejší pocit. Mal sa zachovať ako chlap a povedať, že on si predstavoval iného premiéra a neveril, že Iveta Radičová bude dobrá predsedníčka vlády. Ale to mal povedať v roku 2010, keď jej vyslovoval dôveru, nemal si to nechať šesť rokov pre seba. Voči žene by som si nikdy nedovolil zverejňovať jej esemesky.

Richard Sulík tvrdí, že má jej súhlas.

Ani vo sne by ma nenapadlo pýtať si súhlas na zverejnenie takejto komunikácie. Ja som súhlas Ivety Radičovej nikdy nepočul vážnejšie zopakovať. Je to neslušné a nepatrí to na slovenskú politickú scénu. Takáto debata frustruje pravicového voliča.

Mala by teda pravica pád Radičovej vlády opäť vysvetľovať, alebo je už všetko jasné?

Ja by som uvítal, keby niekto z pravicových lídrov, ktorí tam vtedy sedeli, priznal svoj podiel viny. To je to, čo aj ľuďom chýba.

Vy sa totiž chcete pokúsiť o alternatívu bez Roberta Fica. Dokonca tvrdíte, že Smer-SD má pred sebou posledné dni vlády. Alternatívou môže byť len širšia koalícia stredopravých strán, ktorá si nesie biľag šarvátok, nezhôd a povalenej vlády. Otázka teda je, či je schopná vládnuť.

Vláda, v ktorej bude Robert Fico ako premiér, už nikdy nezavedie rovnú daň, nikdy neurobí deväťpercentný odvod do druhého piliera, nikdy výrazne neuľahčí život živnostníkom a malým podnikateľom, nezruší byrokraciu. A takto by som mohol ísť ďalej. Na špekulácie, ktoré hovoria, aby jedna či dve pravicové strany išli vládnuť s Robertom Ficom a nejako ho poľudštili, je úplne jasná odpoveď v tom, čo sa deje okolo Igora Matoviča. No choďte poľudšťovať takúto vládu, veď je to hlúposť. A navyše, nesplníte nič zo svojho programu. Napriek tomu, že ten výraz zlepenec vymyslel Fico, jeho benefitom by bola aj krížová kontrola. Takáto vláda je teda pre ľudí a Slovensko výhodnejšia.

Poučila sa teda pravica?

Nebolo to vždy dospelé správanie, nechovali sme sa úplne najzodpovednejšie, odovzdali sme vládu Robertovi Ficovi. Teraz sa to ale nezopakuje, svoje ambície a predstavy dáme trochu viac do úzadia.

O čom budú tieto voľby?

Sú to voľby o tom, či dôjde k totálnej koncentrácii moci a k pokračovaniu ľavicovej alebo stredo-ľavej vlády s nejakým bábkovým partnerom a Smer-SD sa tu zabetónuje na ďalšie volebné obdobia. Alebo príde k zmene, nastúpi stredo-pravá vláda, aby využila všetok potenciál, ktorý Slovensko má, a to reformami a návratom k tomu, čo fungovalo. Je to aj o geopolitickom smerovaní Slovenska a o vnútorných hodnotách, pre ktoré ľudia chodia voliť. Ak hrozí zrušenie Schengenu, musíte stáť v pozore, aby sa to nestalo.

Kam sa Slovensko posunulo za posledné štyri roky?

Slovensko sa dostalo do pomerne dobrého pokrízového obdobia, dostalo sa do dobrého ekonomického prúdu. Je to najmä tým, že máme euro a sme napojení na rakúsku a nemeckú ekonomiku. To, čo nás ohrozuje zvonku, je utečenecká kríza a možný rozpad EÚ. Preto hovorím o jasnej proeurópskej orientácii SDKÚ-DS. Na domácej politickej scéne to bol z veľkej miery premrhaný čas. Sú dve hlavné priority, a to zdravie a vzdelanie. Táto vláda mala urobiť reformu zdravotníctva, ale vôbec s tým nezačala. Každý vie, že je potrebná platba za diagnózu, každý vie, že je potrebné urobiť poriadok s poisťovňami, lebo nie je normálne, ak za ten istý výkon platia rôzne. A vzdelávanie? Každý si ako prioritu vyberie svoje deti. Preto každá generácia musí byť na tom lepšie ako predchádzajúca. Ani tu sa v reforme ani len nezačalo.

Vy ste svoj volebný program nazvali Program 15, keďže obsahuje 15 opatrení v rôznych sférach. Čo je jeho základná myšlienka?

Keď sme ho tvorili, pozreli sme sa na to z pohľadu ľudí, ktorí v tomto období boli najmenej nadšení z Ficovej vlády, a to bola stredná vrstva. Ak niekto pocítil túto vládu vyslovene zle, boli to oni. Existuje vrstva spoločnosti, ktorá je schopná sa o seba sama postarať, teda výrazne viac dáva, ako dostáva. Ide práve o strednú vrstvu. Preto v programe výrazne podporujeme strednú vrstvu, pričom sa to krajiny výrazne fiškálne nedotkne.

Váš program však obsahuje viacero bodov, ktoré si vyžiadajú značné financie: modernizácia nemocníc, škôl, zvýšenie platov sestier, zvýšenie platov kvalitných učiteľov o 50 percent, výstavba a modernizácia škôlok, 50 km diaľnic a rýchlostných ciest ročne, rozpočet na obranu vo výške 2 percent HDP, 1000 nájomných bytov ročne… Odkiaľ na to všetko chcete vziať?

Môžeme ísť bod po bode. Modernizácia nemocníc si nevyžiada peniaze navyše. Ak sprehľadníme fungovanie zdravotníctva, peniaze sa nebudú strácať. Tam sú aj financie na lekárov aj sestry, ktorých požiadavky sú úplne zrozumiteľné.

Učitelia.

Hovoríme o navýšení platov až o 50 percent pre tých najlepších, nie je možné zaplatiť paušálne 50 percent navrch všetkým. Na toto chceme zobrať peniaze na úkor sociálnych balíkov.

Výstavba 50 km diaľnic a rýchlostných ciest ročne.

Je to dosiahnuteľné, ak budete robiť férové súťaže. Potom nepotrebujete nič navyše.

Viac peňazí na obranu.

To je jediná položka, o ktorej sme vo vnútri strany diskutovali, či to tam dať alebo nie. SDKÚ-DS veľmi tvrdo kritizovala postoj Ruska k Ukrajine, vrátane anexie Krymu. To, čo sa tam dialo, vyvolalo reálne obavy obyvateľov Slovenska. Ak chce Slovensko signalizovať, že nič podobné pri akomkoľvek nepriateľskom akte nehrozí, musíte zobrať zo sociálnych balíkov a povedať, že naša obrana bude silnejšia. Jedným z atribútov štátu je, že je schopný sa brániť a ochrániť svoje hranice. Zároveň je potrebné si uvedomiť, že ak šetríte na obrane, z dlhodobého hľadiska prerobíte.

V oblasti súdnictva chcete súdom určiť lehotu, do ktorej musí padnúť rozhodnutie, inak bude súd obom stranám platiť. To si ako predstavujete?

Toto je veľmi hlboko férové opatrenie. Udomácnilo sa u nás, že postavenie občana proti štátu je ponížené. Pamätám si časy, keď som bol podnikateľ, že sme v piatok zaplatili DPH a papier sme poslali v pondelok. Napriek tomu, že štát o nič neprišiel, dali nám pokutu, lebo papier sa omeškal. Ale ak štát resp. súd má vydať rozhodnutie, napr. platobný rozkaz, vy mu dáte lehotu a on to neurobí, vy utrpíte škodu. Ak sa toto nedodrží, súd musí zaplatiť pokutu. Ide nám o to, aby partia bola vyvážená a aby spravodlivosť nebola len pre tých, ktorí majú na drahého advokáta.

Nevidím vo vašom programe nezamestnanosť. Ste teda spokojný s jej vývojom?

Rozhodne nie. Táto vláda nikdy nerozmýšľala v prospech najväčšieho zamestnávateľa na Slovensku, ktorým sú malí a strední podnikatelia a živnostníci. Vláda neurobila jediný krok. Pre týchto ľudí máme 20 konkrétnych opatrení, lebo vytvoria nové pracovné miesta. A nebude to stáť ani zlomok z toho, čo dávame do dotovaných pracovných miest.

Súčasťou predvolebnej kampane sa stala aj téma utečencov. Je to problém, ktorý trápi Slovensko?

Áno, bezpochyby. Všetky úvahy o zrušení Schengenu, o zavedení hraničných kontrol, to poškodzuje Slovensko. Musíme sa postaviť proti tomu. Všetky automobilky u nás fungujú tak, že si vozia náhradné dielce priamo do továrne, pričom automobilky nemajú žiadne sklady. Dielce prídu v konkrétny čas. Ak postavíte na hranici rampu, kde bude kontrola, automobilkám to podlomí nohy. Ono sa to neprejaví hneď, že by odišli, ale v strednodobých a dlhodobých plánoch začnú škrtať. Slovensko teda potrebuje ekonomické napojenie cez Schengen, o toto nemôžeme prísť. Ak ide o samotných utečencov, tak pár tisíc migrantov nie je žiadna prekážka, ktorú by sme nevedeli zdolať. To by som si musel myslieť, že naši policajti či vojaci sú neschopní, ak nevedia pár sto ľudí skontrolovať a preveriť. Ak treba na pár rokov prichýliť pár utečencov, pokojne to urobme.

Prečo by mal občan 5. marca voliť práve vás a vašu stranu?

Lebo SDKÚ-DS je reformná strana, ktorá to dokázala historicky aj našou dlhou debatou nad aktuálnym volebným programom. Len ak bude v budúcej vláde aj SDKÚ-DS, len vtedy sa tie reformy skutočne udejú. Spočítajte si všetkých, ktorí hovoria, že by išli so Smerom-SD. SDKÚ-DS hovorí jasne, že budeme v stredo-pravej vláde, ak taká môže vzniknúť a budeme realizovať tieto reformy.

Aký volebný výsledok pri tejto svojej ponuke očakávate?

Nerozmýšľame, kto dosiahne lepší a kto horší výsledok, ak okolo hranice zvoliteľnosti osciluje viacero strán. Pre mňa bude skutočne najväčšou satisfakciou, ak vznikne vláda, ktorá povie, že zavedie rovnú daň, deväťpercentné odvody do druhého piliera, že sa postará o strednú vrstvu, že má ambíciu zmeniť školstvo a zdravotníctvo a to všetko dokáže urobiť v konkrétnom čase.

Ako ste spokojný s vývojom predvolebnej kampane?

Po mojom zranení to vyzeralo, že 99 percent času budem musieť ležať. Takže sa to vyvíja trochu lepšie, lebo sa zdá, že sme vydržali viac ako jedno percento času dokonca sedieť.

Koľko odhadujete, že vás bude stáť?

Asi 200.000 eur.