“Držať slovo, to je podmienkou dôvery medzi demokratmi a spojencami. Je preto nemysliteľné postupovať vpred v obchodných rokovaniach, akoby sa s krajinou, ktorej už nedôverujeme, nič nestalo,” uviedol tajomník.

Noviny poznamenávajú, že teoreticky má Európska komisia výlučne právomoci k obchodným rokovaniam v mene 27 členských štátov EÚ, ale v skutočnosti pravdepodobne nepôjde “otvorene proti Francúzsku“.

Kritika zo strany Paríža sa pravdepodobne nebude páčiť Švédsku, Írsku alebo Holandsku, tieto strany EÚ majú voľnejšie pravidlá obchodu. Írsky minister pre rozvoj obchodu Robert Troy redakcii uviedol, že by chcel vidieť progres v rokovaní s Austráliou a dohoda s ňou musí byť “veľmi výhodná“.

Zároveň predseda výboru Európskeho parlamentu pre medzinárodný obchod Bernd Lange priznal, že dohoda sa dostala do zložitej pozície a činy Austrálie zasiahli záujmy Nemecka, pretože AUKUS sa týka aj nemeckej spoločnosti Atlas Elektroniky, ktorá je súčasťou lodného holdingu ThyssenKrupp.

“Pripravenosť ku kompromisu sa z európskej strany znížila. Okrem orientácie na bezpečnostnú politiku Austrálie obchod s USA tiež vysiela signály vo sfére priemyselnej politiky, ktorá je namierená proti EÚ. Spolupráca v oblasti priemyselnej politiky a prenos technológií, ktoré sú súčasťou stratégie EÚ v indopacifickom regióne, sa ešte viac skomplikovali,” uviedol Lange.

Podľa neho by odpoveďou malo byť “rozšírenie otvorenej strategickej autonómie EÚ a určenie vlastných záujmov vo sfére ekonomiky, politiky a bezpečnosti“.

AUKUS

Pripomeňme, že britský premiér Boris Johnson, prezident USA Joe Biden a austrálsky premiér Scott Morrison minulý týždeň informovali o založení nového partnerstva AUKUS v obrannej a bezpečnostnej sfére. Canberra tiež informovala o zrušení zmluvy o ponorkách s francúzskou spoločnosťou Naval Group.

Zmluva za 90 miliárd austrálskych dolárov (56 miliárd eur), ktorej hovorili zmluva storočia, stanovovala výrobu 12 útočných ponoriek triedy Barracuda.

Francúzsky minister zahraničia Jean-Yves Le Drian nazval rozhodnutie Austrálie ranou do chrbta a poznamenal, že je naštvaný. Paríž čaká na vysvetlenie tak z austrálskej, ako aj z americkej strany.

V piatok boli francúzski veľvyslanci v USA a Austrálii odvolaní na konzultácie do Paríža. Médiá upozornili, že tak Francúzsko urobilo prvýkrát v dejinách.

Spor o ponorky nenaruší plány na obchodnú dohodu medzi EÚ a Austráliou

Predstavitelia Austrálie a Francúzska v pondelok oznámili, že hnev Francúzska vyvolaný rozhodnutím Austrálie odstúpiť od zmluvy o nákupe francúzskych ponoriek nenaruší rokovania o dohode o voľnom obchode medzi Austráliou a EÚ. Informovala o tom agentúra AP.

Kontrakt z roku 2016 v hodnote 31 miliárd eur sa týkal zostrojenia 12 ponoriek, ktoré mala francúzska firma Naval Group vyrobiť pre austrálske námorné sily.

Austrália sa namiesto toho rozhodla uzavrieť nové spojenectvo s Britániou a USA. Táto trilaterálna zmluva s názvom AUKUS umožní Austrálii po prvý raz vyrobiť ponorky na atómový pohon.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v piatok v reakcii na tento vývoj udalostí povolal do Paríža veľvyslancov svojej krajiny v USA a Austrálii.

Francúzsky veľvyslanec v Austrálii Jean-Pierre Thebault poprel správy médií, na základe ktorých malo Francúzsko naliehať na EÚ, aby s neuzavrelo obchodnú dohodu s Austráliou. Táto dohoda je predmetom rokovaní od roku 2018.

“Rokovania v tejto fáze vývoja pokračujú a Austrália má vážny záujem mať s EÚ dohodu o voľnom obchode,” povedal. Takáto dohoda môže podľa jeho slov Austrálii priniesť množstvo výhod.

Austrálsky premiér Scott Morrison v nedeľu povedal, že má pre sklamanie Francúzska v súvislosti s dohodou pochopenie, napísala na svojej webovej stránke stanica CNN.

“Národný záujem Austrálie je však prvoradý,” povedal Morrison. Trojstranné partnerstvo s USA a Britániou je podľa neho pre tento záujem najlepšie.

Austrálsky minister obchodu Dan Tehan povedal, že v najbližších týždňoch vycestuje do Paríža na obchodné rokovania. Dohoda je podľa jeho slov “vzájomným záujmom Austrálie i Európy”.

Macron má v najbližších dňoch hovoriť s americkým prezidentom Joeom Bidenom. Bude to ich prvý rozhovor od začiatku diplomatického sporu o ponorkách, pripomína AP.

Morrison v pondelok odletel do USA, kde sa má stretnúť s Bidenom a ďalšími lídrami krajín neformálneho zoskupenia s názvom Dialóg štvorstrannej bezpečnosti (QUAD/QSD). Toto zoskupenie založili USA, Austrália, India a Japonsko v roku 2007 s cieľom čeliť narastajúcemu vplyvu Pekingu.

KĽDR: Bezpečnostný pakt AUKUS môže spustiť preteky v jadrovom zbrojení

Severná Kórea odsúdila vznik nového bezpečnostného paktu AUKUS medzi Austráliou, Britániou a Spojenými štátmi, tvrdiac, že to môže spustiť “preteky v jadrovom zbrojení”. Informovala o tom v pondelok stanica BBC.

Predstaviteľ severokórejského rezortu diplomacie uviedol, že zmluva AUKUS “naruší strategickú rovnováhu v ázijsko-tichomorskej oblasti”. Pakt umožní Spojeným štátom a Británii poskytnúť Austrálii technológie na výrobu ponoriek na jadrový pohon.

Pakt je všeobecne vnímaný ako snaha o kontrovanie Číne a jej vzrastajúcemu vplyvu v Juhočínskom mori. Podpísanie zmluvy oznámili dotknuté krajiny minulý týždeň. Týkať sa bude aj dodávok riadených striel či výmeny odborných znalostí o umelej inteligencii a ďalších technológiách v oblasti obranných stratégií.

“Ide o mimoriadne nežiaduce a nebezpečné činy, ktoré narušia strategickú rovnováhu v ázijsko-tichomorskom regióne a spustia reťazec pretekov v jadrovom zbrojení,” vyhlásil predstaviteľ rezortu diplomacie KĽDR, odkazujúc na zmienený bezpečnostný pakt.

.

Severná Kórea minulý týždeň uskutočnila dve významné skúšky svojich zbraňových systémov – test riadenej strely s dlhým doletom a test balistickej strely.

Pakt AUKUS skritizovala aj Čína. Hovorca tamojšieho ministerstva zahraničných vecí vyhlásil, že táto aliancia predstavuje riziko “výrazného poškodenia regionálneho mieru a zintenzívnenia pretekov v zbrojení”.

Podľa Pchjongjangu je “celkom prirodzené, že susedné krajiny ako Čína odsúdili tieto kroky ako nezodpovedné a poškodzujúce mier i stabilitu v tomto regióne”.

Pakt umožní Spojeným štátom poskytnúť svoje ponorkové technológie po prvý raz za uplynulých 60 rokov inej krajine; kedysi sa o ne USA delili s Britániou.

Znamená to, že Austrália bude schopná stavať ponorky s jadrovým pohonom, ktoré sú rýchlejšie a ťažšie objaviteľné než konvenčné. Jadrové ponorky môžu zostať pod hladinou celé mesiace a vystreľovať rakety s dlhším doletom. Austrália však tvrdí, že na nich nehodlá inštalovať jadrové zbrane.