Situácia vyzerá stabilne, ale…

Na prvý pohľad bol rok 2024 pre Slovensko pokojný. Aspoň tak to tvrdí oficiálna Správa o bezpečnosti štátu, ktorá na nachádza v procese medzirezortného pripomienkového konania. Vláda pravidelne zasadala, hodnotila riziká a všetko sa zdalo byť pod kontrolou. No v spoločnosti to vrelo už od volieb. Protivládne protesty vyvrcholili prezidentskými voľbami, v ktorých kandidát opozície napriek mohutnej podpore opozície, politických mimovládok a voči vláde nenávistne naladených médií, utrpel porážku. Hrniec nenávisti vykypel v máji, keď jeden frustrovaný priaznivec opozície (bol videný od volieb 2023 na niekoľkých jej protivládnych protestných zhromaždeniach) vystrelil počas výjazdu vlády v Handlovej 5x na premiéra Róberta Fica, pričom 4 projektily si našli miesto v jeho telesnej schránke. Táto udalosť otriasla verejnosťou aj bezpečnostnými zložkami. Zrazu bolo jasné, že hoci krajina pôsobí stabilne, pod povrchom to vrie.

Popri tom pokračovala vojna na Ukrajine, ktorá síce podľa správy priamo Slovensko neohrozuje, ale jej dopady – napríklad nelegálna migrácia alebo ekonomická neistota – cítime aj my. Slovensko pomáha humanitárne, ale aj vojensky, keďže nijako nebráni komerčným dodávkam zbraní a munície, čím tento vojenský konflikt predlžuje.

Obrana štátu: Návrat k základom a dobiehanie zameškaného

V roku 2024 sa Slovensko podľa správy snažilo dobehnúť to, čo bolo v minulosti zanedbané. Vláda otvorene priznala, že odovzdávanie zbraní Ukrajine v rokoch 2022 a 2023 (ako napr. systém S-300 či stíhačky MiG-29) oslabilo vlastné obranné schopnosti. Výsledkom bolo, že Slovensko v roku 2024 nebolo schopné samostatne zabezpečiť svoju protivzdušnú obranu. Situáciu ešte zhoršilo aj stiahnutie talianskeho systému SAMP-T, ktorý bol dočasne nasadený u nás.

Ako pozitívum správa hodnotí fakt, že do výzbroje konečne dorazili prvé tri stíhačky F-16, a vláda podpísala zmluvy na nové systémy protivzdušnej obrany, viacúčelové vrtuľníky, dopravné lietadlá či ženijné vybavenie. Vznikla aj dočasná infraštruktúra pre F-16tky na letisku Kuchyňa, a začala sa výstavba vojenskej nemocnice v Prešove s kapacitou 900 lôžok, čo je projekt, ktorý umožňuje navyšované výdavky obranného rozpočtu využiť aj na mierové účely. Duálne využitie verejných zdrojov zmerovaných do obrany z titulu našich medzinárodnych záväzkou sa stala nosnou témou súčasnej vlády. A bude významne predmetom diskusie aj v nasledujúcom období, keďže tlak spojencov dávať do obrany viac neutícha.

Dôležitou témou bola aj personálna kríza v ozbrojených silách – chýbajú vojaci. Vláda preto prijala legislatívu, ktorá má zlepšiť podmienky služby a motivovať ľudí vstúpiť do armády. Okrem toho vznikol návrh na vytvorenie Žandárskeho zboru, ktorý by v prípade potreby pomáhal polícii a zabezpečoval poriadok. Legislatívu nedávno schválil slovenský parlament.

Slovensko sa zároveň ďalej aktívne zapájalo do kolektívnej obrany v rámci NATO a EÚ. Mnohonárodná bojová skupina NATO u nás bola posilnená o brigádne velenie, čo by v prípade potreby umožnilo jej rozšírenie. V roku 2024 prevzalo velenie nad jednotkou Španielsko. Zahraničné partnerstvá sa rozvíjali aj v rámci Vyšehradskej skupiny či Stredoeurópskej obrannej spolupráce, kde sa SR pripravuje na predsedníctvo v roku 2025.

Najväčšie hrozby doma: nenávisť, extrémizmus a digitálny chaos

Správa o bezpečnosti hovorí, že najväčším rizikom pre Slovensko je to, čo sa deje vnútri spoločnosti. Atentát na premiéra nebol len šokujúci čin, ale aj varovný prst. Po útoku sa rozšírili nenávistné komentáre na sociálnych sieťach – niektorí ľudia ho dokonca oslavovali. Bezpečnostné zložky museli riešiť nielen vyšetrovanie, ale aj vlnu schvaľovania násilia online.

Stále viac mladých ľudí sa podľa správy dostáva do kontaktu s extrémistickými skupinami – cez internet, cez anonymné fóra. Objavujú sa uzavreté skupiny, kde sa podporuje nenávisť voči menšinám, volá po násilí a oslavujú sa extrémne ideológie.

A do toho všetkého vstupujú digitálne hrozby – útoky hackerov, šírenie deepfake videí, podvody zamerané na seniorov. Internet je čoraz neprehľadnejší a rizikovejší. Vyhrážky bombovými útokmi v školách, súdoch či na letiskách boli v roku 2024 na dennom poriadku. Mnohé z nich sa ukázali ako falošné, ale strach zostal. Správa nespomína bezprecedentný hackerský útok na kataster nehnuteľností, ktorý na prelome rokov 2024 a 2025 vyradil jednu z najdôležitejších štátnych elektronických služieb – kataster.

Zvonka hrozí vojna, hybridné útoky aj energetická neistota

Ak sa pozrieme za hranice, Slovensko čelí viacerým výzvam. Vojna na Ukrajine pokračuje a s ňou aj prílev ľudí, ktorí sa snažia vyhnúť vojenskej službe – často ide o mužov s bojovými skúsenosťami. Niektorí z nich môžu predstavovať bezpečnostné riziko – najmä ak majú kriminálnu minulosť alebo trpia posttraumatickým stresom.

Správa spomína aj nárast hybridných hrozieb – teda rôznych foriem nenápadného zasahovania do vnútra štátu. Od digitálnych manipulácií cez podozrivé kontakty bývalých úradníkov so zahraničnými aktérmi až po kultúrne a mediálne kampane.

Znepokojujúce je aj to, že Slovensko je stále plne závislé od ruského jadrového paliva, čo je v čase geopolitického napätia veľká slabina. Navyše sa skončila zmluva o preprave plynu cez Ukrajinu – a hoci sú zásobníky plné, otázkou zostáva, ako to bude v budúcnosti.

Čo s tým všetkým? Štát pripravuje zmeny, ale výsledky uvidíme až časom

Slovensko podľa správy o bezpečnosti za rok 2024 nezostalo len pri hodnotení hrozieb – v dokumente sa nachádza aj zoznam konkrétnych opatrení, ktoré majú zlepšiť pripravenosť štátu čeliť krízam. Niektoré z nich sú technické, iné legislatívne, ďalšie systémové. Napríklad sa finišovalo s projektom lepšieho prepojenia záchranných zložiek – teda aby sa hasič, záchranár a policajt vedeli rýchlo spojiť, keď ide o život. Dodávka systému sa síce omeškala kvôli technickým problémom, ale podľa správy už bol v roku 2024 v testovacej prevádzke.

Ďalej vláda reagovala na atentát tzv. Lex atentátom – balíkom legislatívnych zmien, ktoré majú lepšie chrániť verejných činiteľov. Zároveň sa vytvorila pracovná skupina na Úrade vlády, ktorá má posúdiť zlyhania a nastaviť systémové riešenia.

V oblasti kybernetickej bezpečnosti sa zintenzívnili kontroly a došlo aj k posilneniu spolupráce s armádou a zahraničnými partnermi. Ministerstvo školstva rozbehlo preventívne kampane proti kyberšikane, najmä medzi mládežou a vo vzdelávacom prostredí.

V oblasti migrácie a ochrany hraníc boli posilnené kontroly a technologické zabezpečenie. Vojaci z aktívnych záloh majú byť v budúcnosti využívaní aj na podporu polície – vláda preto pripravuje nový zákon, ktorý počíta so vznikom tzv. Žandárskeho zboru, ktorý by vypomáhal v krízových situáciách

PS: „Správa je škandál“. Má pravdu opozícia?

Progresívci považujú Správu o bezpečnosti SR za rok 2024 za škandalóznu. Na tlačovej konferencii 2. júna tvrdili, že ide o dokument, ktorý zámerne zamlčiava dôležité hrozby a namiesto reálnych problémov sa venuje nepodstatným témam. Tvrdia, že neobsahuje zmienku o Rusku, ignoruje vojnu na Ukrajine, a nezohľadňuje kybernetický útok na kataster. Tiež kritizovali, že správa neanalyzuje zlyhania v ochrane premiéra pred atentátom a že bezpečnostné opatrenia v správe sú buď absurdné, alebo zastarané.

Aká je skutočnosť? Čítanie správy dáva PS v niečom za pravdu, v niečom nie. Hoci sa vojenský konflikt na Ukrajine v dokumente uvádza ako hrozba z rôznych aspektov, Rusko a ruská agresia sa naozaj v dokumente nevyskytujú, čo je v ostrom kontraste s oficiálnymi postojmi NATO a EÚ, v ktorých Slovensko opakovane deklarovalo, že Rusko predstavuje najväčšiu hrozbu pre bezpečnosť spojencov. Dá sa to pripísať dvojtvárnej politike Smeru, ktorú v súčasnosti v aj vo vzťahu v k vojenskému konfliktu na Ukrajine robí. Inak doma a inak vonku. Viac sme tváre Smeru analyzovali (tu).

Navyše Róbert Fico sa netají, že chce po vojne na Ukrajine s RF obnoviť pragmatické vzťahy s Ruskou federáciou po skončení vojny. Tvrdia, že Slovensko nie je cieľom ruského útoku a že eskalácia napätia škodí slovenským záujmom – ekonomickým, energetickým aj kultúrnym. Keby sme Rusko, ktoré nás priamo neohrozuje považovali za hrozbu, spolupráca by sa nám nadväzovala oveľa ťažšie. Postoj PS ako aj takmer celého NATO a EÚ je pochopiteľný. Oni záujem o spoluprácu s Ruskom nemajú. Naopak, radi by na jeho hraniciach postavili novú železnú oponu. Avšak náš premiér sa vyjadril, že ak sa tak stane, tak on cez ňu bude podávať ruku na spoluprácu.

Kybernetický útok na kataster, ktorý spôsobil dlhodobý výpadok verejných služieb, v dokumente naozaj chýba, hoci sa detailne popisujú iné, menej závažné incidenty.

Správa sa venuje atentátu na premiéra, ale skôr ako faktu – bez hlbšej reflexie zlyhaní bezpečnostných zložiek, bez spomenutia konkrétnych zodpovedných osôb či návrhov reforiem ochrany ústavných činiteľov. PS upozorňuje, že chýba aj reflexia okolo podozrivých kontaktov medzi bezpečnostnými zložkami a politikmi či podnikateľmi obžalovanými z trestnej činnosti – aj to je pravda. Správa sa týmto témam vyhýba.

Na druhej strane, nie všetky výhrady PS sú úplne presné. Napríklad tvrdenie, že dokument neobsahuje žiadne opatrenia je lož. Opatrenia v dokumente uvedené sú, hoci sú roztrúsené, nie vždy konkrétne a niektoré sú staršieho dáta. V oblasti vnútornej bezpečnosti, kybernetickej ochrany či obrany štátu sa viaceré nové projekty aspoň zmieňujú. Či by v takomto druhu správy mali byť konkretizované, je vec diskusie.

Fico ako „premiér vojny“? Otázka, ktorá rozvírila záver tlačovky PS

Záver tlačovej konferencie Progresívneho Slovenska 2. júna 2025 sa niesol v ostrejšom tóne, keď sa slova ujal redaktor Hlavných správ: „Pán Šimečka, Roberta Fica ste za posledné dva dni nazvali trikrát premiérom vojny. Premiéra, ktorý od začiatku invázie na Ukrajinu ako jeden z mála v EÚ neotočil. Naopak, usiluje o mier, vyzýva na rokovania a hovorí, že konflikt nemá vojenské riešenie. Dnes ste jeho vládu označili za bezpečnostné riziko. Nemyslíte si, že vyrábate nového Cintulu?“

Otázka zjavne narážala na riziko, že ostrá rétorika opozície môže polarizovať spoločnosť a podnietiť násilné reakcie. Narážka na Juraja Cintulu – atentátnika z Handlovej – mala naznačiť, že verbálne útoky môžu mať následky.

Šimečka najskôr zareagoval slovami „Dobre že ste sa spýtali. Hoci ste sa spýtali slovníkom smeráckej propagandy, ale to nevadí, v poriadku.“ Následne rázne súvislosť medzi ním šírením falošného naratívu o tom, že je Fico premiérom vojny a výrobou ďalšieho atentátnika, odmietol. Predtým vysvetlil, prečo Róberta Fica nazýva premiérom vojny. „Ten, kto dnes volá po mieri, ale zároveň podporuje Putina – ktorý ten mier nechce – v skutočnosti pomáha vojne pokračovať,“ povedal Šimečka. Dodal, že Fico nenabáda na mier, ale na kapituláciu Ukrajiny, čo by podľa PS znamenalo nebezpečný precedens aj pre ďalšie krajiny v regióne.

Šimečkov postoj v preklade znamená: Ukrajina nesmie padnúť, aj keby mala bojovať s podporou kolektívneho západu do posledného Ukrajinca a teda vojna musí trvať, kým Rusko Ukrajinu neopustí.

Viac než dokument – zrkadlo doby

Oficiálna správa možno hovorí o stabilite, ale medzi riadkami cítiť, že Slovensko prechádza zložitým obdobím. Spoločnosť je rozdelená, nedôvera voči inštitúciám rastie a svet okolo nás sa mení rýchlejšie, než stíhame reagovať. Bezpečnosť už nie je len o vojakoch na hraniciach – čoraz viac je to o tom, čo sa deje v hlavách ľudí, na internete a medzi nami navzájom.

Progresívci poukazujú na znepokojujúce biele miesta dokumentu: Rusko ako agresor sa v ňom nespomína, kybernetický útok na kataster je ignorovaný, atentát na premiéra je spomenutý bez hlbšej analýzy zlyhaní. Vláda sa v správe javí ako pozorovateľ, nie ako aktívny manažér bezpečnosti.

Zároveň však platí, že kritika PS nie je bez politického podtextu – ostré výroky, ako „premiér vojny“, môžu síce osloviť presvedčených, no zároveň podnecujú vnímanie, že politika sa dnes vedie viac cez titulky než cez riešenia. Vyhýbanie sa odpovediam na citlivé otázky (napr. eurofondy a mimovládky) tento dojem len posilňuje.