Americký prezident Donald Trump dlhodobo trvá na tom, aby spojenci USA vynakladali najmenej 5 % HDP na obranu. Tvrdí, že Amerika by sa potom mohla sústrediť na bezpečnostné priority inde ako na európskom území, najmä v indicko-tichomorskej oblasti a na vlastných hraniciach.

Generálny tajomník NATO Mark Rutte vo štvrtok 5. júna, po stretnutí ministrov obrany EÚ uviedol, že väčšina amerických spojencov v NATO by túto požiadavku amerického prezidenta podporila.

„Existuje široká podpora,“ povedal Rutte novinárom po zasadnutí ministrov obrany NATO v bruselskom sídle aliancie.

„Sme naozaj blízko,“ uviedol a dodal, že má „plnú dôveru, že to stihneme“ do ďalšieho samitu NATO, ktorý sa uskutoční o tri týždne.

Európski spojenci a Kanada už od roku 2022, krátko po vypuknutí vojny na Ukrajine, výrazne investujú do svojich ozbrojených síl, ako aj do zbraní a munície.

Niektorí však odmietli požiadavky USA investovať 5 % HDP na obranu, pričom 3,5 % by malo ísť na základné vojenské výdavky a 1,5 % na cesty, mosty, letiská a námorné prístavy potrebné na rýchlejšie nasadenie armády.

Snahy o splnenie cieľa

V roku 2023, keď vojna na Ukrajine vstúpila do druhého roka, sa lídri NATO dohodli, že na svoje obranné rozpočty vynaložia minimálne 2 % HDP.

Doposiaľ tak urobilo 22 z 32 členských krajín, ostatné sa stále snažia splniť tento cieľ.

Trump a jeho partneri z NATO pravdepodobne potvrdia nový cieľ na samite v Haagu, ktorý sa bude konať  24. – 25. júna.

Trump trvá na tom, aby spojenci USA vynakladali aspoň 5 %, aby sa Amerika mohla sústrediť na bezpečnostné priority inde, najmä v Indo-Pacifiku a na svojich vlastných hraniciach.

Nad ostatnými krajinami NATO získal dôležitú pákovú silu tým, že vyjadril pochybnosti o tom, či Spojené štáty budú brániť spojencov, ktorí ns obranu vynakladajú príliš málo zdrojov.

Nový cieľ by znamenal zvýšenie súčasného 2 % cieľa pre obranné rozpočty o 1,5 %. Znamená to, že všetkých 32 krajín by investovalo rovnaké percento.

Spojené štáty vynakladajú v dolárovom vyjadrení zďaleka najviac zo všetkých spojencov. Podľa najnovších údajov NATO však cieľ 5% nedosahujú ani samotné Spojené štáty. V roku 2024 tvoril v USA podiel obranných výdavkov 3,19 % HDP, čo je pokles oproti 3,68 % spred desiatich rokov. Je to jediný spojenec, ktorého výdavky od roku 2014 klesli.

Trump “zachránil” NATO

Podľa amerického ministra obrany Petea Hegsetha Trump „zachránil NATO“.

Hegseth pred novinármi citoval, čo európski spojenci vo štvrtok pri rokovacom stole povedali: „Počuli sme vás. Všetci potrebujeme zvýšiť kapacity. Všetci musíme viac investovať. Ďakujeme Vám, pán prezident Trump, za oživenie tejto aliancie. Bola to aliancia, ktorá sa pomaly blížila k zániku.“

Dodatočné výdavky budú potrebné aj v prípade, ak Trumpova administratíva oznámi stiahnutie vojsk z Európy, kde je umiestnených približne 84 000 amerických vojakov, čím by európski spojenci museli zaplniť bezpečnostné medzery.

Na otázku, aké sú plány Pentagónu, Hegseth neodpovedal, ale uviedol: „Spojené štáty by mali zodpovedne a priebežne hodnotiť stav svojich síl, a to je presne to, čo robíme.“

„Amerika nemôže byť stále všade, ani by nemala byť, a preto existujú dôvody, prečo máme vojakov na určitých miestach,“ povedal a ubezpečil, že akákoľvek revízia sa uskutoční „spolu s našimi spojencami a partnermi, aby sme sa uistili, že rozmiestnenie (vojakov) je správne.“

Počas stretnutia Hegseth a jeho partneri z oblasti obrany tiež schválili nákupné ciele pre zásoby zbraní a vojenského vybavenia na lepšiu obranu Európy, Arktídy a Severného Atlantiku.

Tieto „cieľové kapacity“ stanovujú ciele pre každú z 32 krajín v oblasti nákupu prioritného vybavenia, ako sú systémy protivzdušnej obrany, rakety s dlhým doletom, delostrelectvo, munícia, bezpilotné lietadlá a „strategické prostriedky“, medzi ktoré patrí napríklad zásobovanie lietadiel palivom za letu, nákladná letecká preprava a logistika.

Plány jednotlivých krajín sú utajené, preto ich podrobnosti nie sú známe.

Nové ciele stanovila NATO na základe plánu dohodnutého v roku 2023, ktorý je najväčšou zmenou v plánovaní aliancie od studenej vojny a má za cieľ brániť jej územie pred útokom nepriateľa.

Podľa týchto plánov by NATO malo mať k dispozícii až 300 000 vojakov pripravených na presun na východné krídlo aliancie do 30 dní. Odborníci však naznačujú, že spojenci budú mať problém zmobilizovať takýto počet vojakov.

Na záver dodáme, že navýšenie výdavkov na obranu podporil aj slovenský prezident Petter Pellegrini.

Prečítajte si tiež:

• Rusko vyrobí za tri mesiace toľko munície ako NATO za rok
• Merzova „ukrajinská“ misia vo Washingtone zlyhala