Progresívny kotrmelec v priamom prenose

Asi najviac emócií spomedzi víkendových debát vzbudil duel poslankyne PS s ministrom športu a cestovného ruchu v markízáckej relácii Na telo. A zrejme by sa táto debata rozplynula spolu s pondelkovou kávou, nebyť statusu najsilnejšej opozičnej strany na sociálnej sieti, v ktorom sa progresívci radujú, ako Zuzana Mesterová naložila Rudolfovi Huliakovi, keď v plamennom prejave obhajovala sporné policajné praktiky partie okolo Jána Čurillu. Je pravda, že opozičná poslankyňa reagovala ako býk na červené súkno a tiež treba uznať, že bývalý starosta Očovej sa v tejto pasáži argumentačne nechytal, keď ho oponentka vyzývala, aby predložil na stôl fakty proti kontroverzným vyšetrovateľom.

Žiaľ, v tejto pasáži ťahala za kratší koniec aj moderátorka relácie, ktorá mohla a mala oponovať opozičnej poslankyni, čo sa dožadovala súdnych rozhodnutí. Len tak spakruky, ako by povedali v Očovej, by kľudne mohla spomenúť prípad advokáta Martina Ribára, ktorý strávil 565 dní nezákonne vo väzbe. A to najmä preto, že vyšetrovatelia v jeho prípade nadkvalifikovali skutok, ktorého sa mal dopustiť.  A v záujme nejakého abstraktného dobra neváhali zničiť advokátovi a jeho rodine život. Lebo účel svätí prostriedky. Právničke Mesterovej by snáď stačilo, že ide o rozhodnutie Ústavného súdu. Ten sa totiž stal v tomto volebnom období akýmsi božstvom, ku ktorému sa opoziční politici obracajú, keď treba preskúmať súlad toho či oného vládneho návrhu s Ústavou.

Ak by nestačil verdikt Ústavného súdu, pokojne mohli do éteru vytiahnuť nechutné, ale legálne získané nahrávky, na ktorých chlapci so správnym morálnym kompasom zvažujú, že podpália kolegyni z policajnej inšpekcie auto. V tejto súvislosti je naozaj zarážajúce, ako vlažne pristupuje veľká časť médií a politikov k legálne zadováženým nahrávkam z kancelárie NAKA. Na druhej strane, nelegálne nahrávky z poľovníckej chaty sú účelovo zostrihávané a zneužívané v politickom boji, ako na bežiacom páse.

A je tiež smutné, že Čurillu a spol. dnes nekriticky adorujú opozičné poslankyne, ktoré vlani neváhali teatrálne roniť slzy v parlamente, keď vládna koalícia plánovala skrátiť premlčacie lehoty pri znásilnení. To sú takí bojovníci za práva žien, len keď sa im to hodí. Vlastne nie, podľa tejto progresívnej ideológie si právo na ochranu zaslúžia len ženy s rovnakým politickým názorom. A to je veľmi znepokojujúce zistenie.