Francúzski ľavicoví prezidentskí uchádzači diskutovali pred kamerou

Brusel/Paríž 13. januára 2017 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP)

Sedem ľavicových uchádzačov o francúzsky prezidentský úrad bojovalo vo štvrtok večer o priazeň voličov v prvej televíznej debate pred blížiacimi sa straníckymi primárkami. Debata sa niesla v pokojnom duchu, bez výraznejších nezhôd alebo osobných útokov

Benoit Hamon, Arnaud Montebourg, Vincent Peillon, Manuel Valls, Sylvia Pinelová, Francois de Rugy a Jean-Luc Bennahmias – to sú mená siedmich uchádzačov ľavicových strán, ktoré sa dohodli, že si v primárkach vyberú spoločného prezidentského kandidáta.

Na začiatku mali účastníci debaty jedným slovom ohodnotiť prácu súčasného francúzskeho prezidenta Francoisa Hollanda. Valls a jediná žena v septete Pinelová ho hodnotili pozitívne, respektíve neutrálne. Ostatných päť prítomných sa vyjadrilo kritickejšie a Hollandovo pôsobenie označili za “ťažko obhájiteľné” a “nedokončené”.

“Prieskumy ukazujú druhé kolo prezidentských volieb bez nás, hrozí, že bude na výber extrémna alebo tvrdá pravica,” uviedol expremiér Valls. Vyjadril obavu, že realizácia programu pravicových kandidátov – Francoisa Fillona a Marine Le Penovej – by Francúzsku uškodila. Ako jediný sa tiež vyjadril za predlžovanie výnimočného stavu dovtedy, kým to bude nevyhnutné.

Ďalší zo štvorice pomyselných favoritov Montebourg s ním nesúhlasil a výnimočný stav navrhol nahradiť novým trvalým systémom bezpečnostných opatrení. Okrem toho sa sústredil na ekonomické otázky. “Kto sa postaví masovému prepúšťaniu a prísnym úsporným opatreniam, ak nie ľavica? Ponúkam perspektívu,” vyhlásil Montebourg.

Na zahodenie starých riešení a transformáciu Francúzska vyzval Hamon. “Proti nám stojí totálna pravica a nebezpečná pravica. Ak to chceme odvrátiť, musí vás čo najviac prísť na primárky,” apeloval na voličov Hamon.

Fillona kritizoval aj socialista Peillon s tvrdením, že pravicový kandidát ohrozuje francúzsky sekularizmus a má príliš blízko k ruskému a sýrskemu prezidentovi. Na druhej strane apeloval na vyhnanie radikálnych moslimských imámov z krajiny.

Kým spoloční súperi na pravej strane politického spektra ich spájali, pri otázke na ľavicových konkurentov, ktorí sa vyhli straníckym primárkam, boli diskutéri nesvoji. Ani jeden z nich jasne nepovedal, či by v druhom kole prezidentských volieb podporil exministra hospodárstva Emmanuela Macrona. Tomu zatiaľ na rozdiel od danej sedmičky uchádzačov prajú prieskumy a šliape na päty Francoisovi Fillonovi.

Diskusiu rozprúdil takzvaný univerzálny príjem, teda nápad každému občanovi nezávisle na jeho sociálnej situácii poskytovať jednu finančnú dávku od štátu. Túto dávku vo výške 800 eur obhajovali Bennahmias a Hamon. Všetci uchádzači kládli dôraz na zníženie nezamestnanosti – citlivú tému, na ktorej pohorel i Hollande -, naštartovanie ekonomického rastu a zníženie daňového zaťaženia strednej triedy.

Pred prvým kolom primárok socialistickej strany naplánovaným na 22. januára čakajú siedmich uchádzačov o stranícku nomináciu ešte dve televízne debaty. Pravdepodobné druhé kolo primárok bude o týždeň neskôr. Hlasovať v nich môže každý Francúz, ktorý sa podpisom prihlási k deklarácii ľavicových hodnôt a zaplatí jednoeurový organizačný poplatok.

Prezidentské voľby vo Francúzsku sa uskutočnia v dvoch kolách; prvé kolo 23. apríla a druhé 7. mája. Prieskumy verejnej mienky do druhého kola posielajú Francoisa Fillona, líderku Národného frontu (FN) Marine Le Penovú a niektoré aj bývalého člena socialistickej strany Emmanuel Macrona.