Paríž 3. marca 2023 (HSP/Foto:Twitter)
Francúzsky denník L’Express načrtol sedem scenárov budúcich konfliktov, do ktorých by mohlo byť zapojené Francúzsko:
I. 2026, ruská ofenzíva proti Estónsku a Litve
Vladimir Putin 15. marca odsúdi represie voči ruskojazyčnej menšine v Estónsku. Večer toho istého dňa ruské tanky a lietadlá preniknú do Estónska a niekoľko bieloruských práporov, ktoré sú trvalo na hraniciach, urobí to isté na litovskej strane.
Okamžite sa uplatní článok 5 NATO, ale USA pod vedením republikánskeho prezidenta Rona DeSantisa vyhlásia, že nebudú zasahovať. Vzdušné sily Aliancie, ktoré priletia o niekoľko minút, rýchlo získajú prevahu nad protivníkom, ale táto prevaha nebude rozhodujúca vzhľadom na účinnosť ruských rakiet zem-vzduch.
Na zemi spôsobí armáda NATO ruskej armáde škody a potom 22. marca začne protiofenzívu.
II. 2024, Mali padne pod údery džihádistov
Čierna vlajka džihádistov vlaje nad mestom, kde žije Assimi Goita, prezident malijskej junty. Malijská vláda, ktorá je od prevratu v roku 2020 mimoriadne protifrancúzsky naladená, odmietne požiadať o pomoc. Podobne ako v roku 2015 sa zo Stredozemného mora vyvalí veľká migračná vlna.
III. 2028, Madagaskar získa späť Eparove ostrovy od Francúzska
Madagaskar zostane chudobnou krajinou, vypuknú hladové nepokoje. Madagaskarská vláda sa pod tlakom obráti na nového spojenca, Čínu. Si Ťin-pching vyhlási, že podporuje suverénne nároky Madagaskaru.
IV. 2026, Taiwan a potopenie lietadlovej lode Charles de Gaulle
Čína náhle rozmiestni 10 fregát a raketový torpédoborec na oboch stranách Taiwanu. V čínskej televízii Si Ťin-pching oznámi operáciu na ochranu Číny pred “zasahovaním” na jej území. USA budú okamžite reagovať.
Dvadsiateho januára sa k Taiwanu priblíži americká hliadková loď. Macron 25. januára oznámi účasť Francúzska na operácii na zrušenie blokády. 26. januára vpláva do Indického oceánu lietadlová loď Charles de Gaulle v sprievode troch fregát, ale stane sa terčom 15 čínskych hypersonických rakiet a loď čoskoro začne horieť. Macron uznáva vyhlásenie vojny zo strany Číny. Začne sa vojna na Taiwane.
V. 2029, zrážka Paríža a Alžírska
Vzťahy medzi Alžírskom a Francúzskom sa prudko zhoršia. Tvárou v tvár tejto destabilizácii sa Francúzsko rozhodne obrátiť na Rusko. Admirál Pascal Osser: “Alžírsko, ktoré má úzke vzťahy s Ruskom a viac ako nejednoznačné vzťahy s Francúzskom, predstavuje teoretickú hrozbu. Majú ruské ponorky s riadenými strelami. Toto vybavenie je veľmi dobrej kvality.” Francúzsko odmietne ísť ďalej.
VI. 2028, Turecko zaútočí na Imamské ostrovy, Francúzsko pomôže Grécku
17. februára turecká vyloďovacia loď vylodí na Imijských ostrovoch prápor špeciálnych jednotiek, po ktorom bude zatknutých asi 50 gréckych strážcov, na najvyššom bode každého z ostrovov bude vztýčená turecká vlajka.
Erdogan vyhlási, že “Turecko získalo späť, čo mu patrí”. Francúzsky prezident oznámi, že francúzska armáda bude viesť operáciu na pomoc Grécku v rámci koalície viacerých štátov. Dňa 27. februára sa turecký veliteľ zodpovedný za operáciu vzdá. Za desať dní bude zabitých 120 Francúzov, 130 Grékov a 250 Turkov. Erdogan odstúpi a nahradí ho viceprezident Fuat Oktay. Ten okamžite vyhlási, že sa chce zblížiť s Ruskom.
VII. 2027, veľký kybernetický útok uvrhne Paríž na sedem hodín do tmy
Vypadne elektrina. Domy, ulice a nemocnice sa ponoria do tmy. Najväčší kybernetický útok na Francúzsko zasiahne viacero cieľov.