Francúzske protesty proti Macronovej dôchodkovej reforme vykazujú známky únavy

Na najnovšie celoštátne demonštrácie proti zvýšeniu veku odchodu do dôchodku zo 62 na 64 rokov prišlo menej ľudí, informuje o tom The Wall Street Journal

08. 04. 2023 | Komentáre | 4 min. čítania | 0 komentárov |

Francúzsko dôchodky reforma štrajk protesty

Ľudia odchádzajú po demonštrácii proti reforme dôchodkového systému v Paríži 6. apríla 2023

Bratislava 8. apríla 2023 (HSP/Wsj/Foto:TASR/AP-Michel Euler)

▶ ❚❚ ↻

Účasť na štrajkoch a protestoch proti reforme dôchodkového systému francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona klesla už druhý týždeň po sebe, čo je znakom toho, že opozícia vedená odbormi začína strácať na sile.

Podľa ministerstva vnútra sa v mestách vrátane Paríža, Marseille a Lyonu zúčastnilo na 11. dni demonštrácií za posledné tri mesiace približne 570 000 protestujúcich. V porovnaní s približne 740 000 ľuďmi, ktorí protestovali minulý týždeň, a viac ako miliónom ľudí, vrátane 119 000 v Paríži, pred dvoma týždňami, je to oveľa menej.

Demonštranti zablokovali niektoré časti infraštruktúry vrátane terminálu hlavného parížskeho letiska a došlo k rozptýleným zrážkam s políciou, pričom protestujúci rozbíjali okná, zakladali ohne a hádzali dlažobné kocky.Polícia použila slzotvorný plyn.

Na rozdiel od protestov spred niekoľkých týždňov však parížske autobusy a metro fungovali väčšinou normálne, väčšina škôl bola otvorená a smetiarske autá zbierali odpadky.

Protesty nadobudli nový náboj po tom, ako Macron v polovici marca využil právomoci v ústave a bez súhlasu parlamentu zvýšil vek odchodu do dôchodku vo Francúzsku zo 62 na 64 rokov do roku 2030. Ulice Paríža vtedy zaplnili vlny demonštrantov a na niektorých miestach protesty prerástli do násilností, keď ľudia podpaľovali odpadky a polícia reagovala slzotvorným plynom.

Očakávalo sa, že štvrtková demonštrácia bude signálom toho, či protesty začínajú strácať na sile.

Protestujúci sa snažia udržať tlak, keďže zvýšenie dôchodkového veku sa blíži k poslednému kroku, aby sa stalo zákonom. Francúzska ústavná rada plánuje 14. apríla vydať rozhodnutie o tom, či je úprava odchodu do dôchodku v súlade s ústavou – vrátane toho, či jej prvky môžu byť schválené v rámci zrýchleného parlamentného postupu, ktorý Macronova vláda použila na jej zavedenie. Rada má právomoc návrh zákona alebo jeho časti zrušiť. Zriedkavo však zamieta celé návrhy zákonov.

Francúzsko dôchodky reforma štrajk — Hasiči hasia požiar po demonštrácii proti reforme dôchodkového systému v Paríži 6. apríla 2023

Ak rada návrh zákona schváli, očakáva sa, že vláda potom vykoná reformu prostredníctvom série dekrétov. Odboroví predáci tvrdia, že plánujú pokračovať v tlaku aj v prípade, že rada zákon schváli – niektorí tvrdia, že vláda ho jednoducho nesmie implementovať, a iní, že dúfajú, že ovplyvnia implementáciu, ktorá môže mať výrazný vplyv na zamestnancov.

V stredu odišli odboroví predáci zo stretnutia s Élisabeth Borneovou, Macronovou premiérkou, s tým, že krajina čelí demokratickej kríze, pretože odmietla stiahnuť reformu. Sľubujú, že budú pokračovať v boji – aspoň zatiaľ.

Nový deň protestov je naplánovaný na 13. apríla, deň pred vydaním rozhodnutia ústavnej rady, uviedli odboroví predáci.

“Pokiaľ reforma nebude stiahnutá, nemôžeme sa pohnúť ďalej,” povedala vo štvrtok Sophie Binetová, nová šéfka krajne ľavicového odborového zväzu CGT, keď sa protest začal.

Macron odmietol ustúpiť. Francúzsky líder tvrdí, že opatrenia, ktoré sú kľúčovým prvkom jeho plánov na zvýšenie konkurencieschopnosti francúzskej ekonomiky, sú nevyhnutné na zachovanie dôchodkového systému krajiny bez zvyšovania daní alebo zvyšovania štátneho dlhu.

Boj o dôchodky sa podpísal na Macronovej popularite. Prieskum, ktorý v stredu zverejnila prieskumná spoločnosť Elabe na vzorke 1 808 ľudí, ukázal, že ak by sa prezidentské voľby konali začiatkom tohto týždňa, Macron by v priamom súboji s Marine Le Penovou, líderkou krajne pravicovej strany Národné zjednotenie, prehral v pomere 55 % ku 45 %. Minulý rok Macron v takomto súboji porazil Le Penovú v pomere 59 % ku 41 %.

Rastúca podpora Le Penovej predstavuje výzvu pre Macrona. Macron je podľa francúzskeho práva vo funkcii druhé a posledné funkčné obdobie. Jeho pro-podnikateľská strana Renesancia nemá jasného kandidáta pre ďalšie voľby. Podpora Macrona medzi ľavicovými voličmi klesá a boj o vek odchodu do dôchodku odradil mnohých ľavicovo orientovaných voličov, ktorí sú proti zmene.

Prieskum Elabe ukázal, že debata o dôchodkoch odvádza ľudí od Macrona a prikláňa ich k Le Penovej. Z opýtaných takmer štvrtina voličov, ktorí sa zúčastnili na voľbách v roku 2022, uviedla, že bude voliť pani Le Penovú, zatiaľ čo pätina tých, ktorí volili Macrona, v prieskume nevyjadrila svoje preferencie a 9 % uviedlo, že prejde ku krajne pravicovej líderke.

“Úlohou prezidenta nie je snažiť sa byť obľúbený,” uviedla v stredu osoba oboznámená s Macronovým myslením a dodala, že Macron berie zodpovednosť za svoje rozhodnutie zvýšiť vek odchodu do dôchodku namiesto zvyšovania daní zo mzdy alebo vládnych výdavkov.

Pošlite nám tip

NAŽIVO

Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu vyzvala Irán, aby jej umožnil overiť stav zásob obohateného uránu. „Je nevyhnutné, aby agentúra mohla čo najskôr overiť stav doteraz deklarovaných zásob jadrového materiálu v Iráne,“ uviedla MAAE v dôvernej správe.

16:50

OSN uviedla, že po takmer štyroch rokoch vojny je približne 13.500 štvorcových kilometrov plochy ukrajinských jazier, riek a pobrežných oblastí potenciálne kontaminovaných mínami a výbušninami.

16:48

Ukrajinská ministerka energetiky Svitlana Grynčuková v stredu oznámila, že odstupuje z funkcie. Urobila to krátko po tom, ako prezident Volodymyr Zelenskyj vyzval na jej odvolanie pre rozsiahlu korupčnú schému v energetickom sektore krajiny.

Čítať viac | 16:47

Nawrocki oznámil, že odmieta vymenovať 46 sudcov a zároveň nebude udeľovať povýšenia tým, ktorí podľa neho spochybňujú ústavno-právny poriadok Poľskej republiky.