Autor uvádza nasledujúce ciele, ktoré si podľa jeho názoru Rusko vytýčilo: pomôcť režimu Bašára Asada, stabilizovať situáciu vo vojenskom smere, útočiť na džihádistov a podľa možnosti poskytnúť pomoc v rozšírení bezpečného územia.
“Režim vyžaduje strategickú hĺbku a Rusko ju zabezpečilo. Pre Moskvu sa žiadosť sýrskej vlády bezpochyby stala možnosťou ukázať, že je silou, s ktorou sa musí počítať”, píše autor.
Okrem toho Rusko, ktoré zmodernizovalo svoju základňu v Tartuse a nechalo na nej časť personálu, môže tam teraz ľahko znovu umiestniť lietadla, či to bude nutné.
“V skutočnosti Rusi zrejme urobia to, čo Američania v Perzskom zálive: premiestňovali svoje lietadlá na základne v Katare a Saudskej Arábii, a potom ich vracali späť. Technicky to bolo považované za dočasnú prítomnosť, ale v podstate to bolo trvalé”, predpokladá Simon.
Odsun vojsk zo Sýrie znamená nielen možnosť odpočinku pre posádky a Rusku úsporu prostriedkov, je to aj skvelý diplomatický ťah, ukazujúci pripravenosť Moskvy prispieť k mierovému urovnaniu sýrskeho konfliktu počas kľúčového štádia rokovaní v Ženeve.
Čo sa týka osudu Assada, Simon nezdieľa názor analytikov, podľa ktorých sa Putin rozhodol odsunúť letectvo zo Sýrie s cieľom dať príučku sýrskemu prezidentovi.
Ruským diplomatickým cieľom v tejto situácii je taký záver mierových rokovaní, pri ktorých Asad zostane pri moci, píše autor.
Neprítomnosť ruských lietadiel nevyľaká sýrsku armádu – tá je teraz v dosť dobrej forme, vojská sú schopné viesť obranu, zatiaľ čo zásobovacie zdroje opozície sú buď zničené, alebo nepodstatné, píše autor.