Fabius vo vysielaní rozhlasovej stanice France Inter vyslovil názor, že v obmedzení kapacity Iránu na obohacovanie uránu “došlo k určitému pohybu”.
Šéf francúzskej diplomacie spresnil, že sa podarilo nájsť technické riešenie pre ťažkovodný reaktor v Araku, v prípade ktorého sa Západ obáva, že by v ňom bolo možné vyrobiť veľké objemy plutónia vhodného na výrobu bomby, ak by ho Irán prevádzkoval bez veľkých modifikácií. Ťažkovodný reaktor využíva ako palivo prírodný urán a bude produkovať plutónium ako vedľajší produkt.
Podľa Fabiusa došlo k pokroku aj v oblasti kontrolných mechanizmov, ktorými možno preverovať, či Irán plní svoje doterajšie záväzky.
Na margo rokovaní s Iránom Fabius poznamenal, že kameňom úrazu sú detaily, ale uviedol, že “je tu vôľa dosiahnuť dohodu, akú som počas predchádzajúcich rokovaní nezaznamenal”.
Zástupcovia Iránu a šiestich svetových mocností, ktorí spolu od minulého utorka rokovali vo Viedni o iránskom jadrovom programe, sa rozhodli, že v rozhovoroch budú pokračovať až do 1. júla 2015. Zúčastnené strany sa zároveň dohodli, že do toho istého dňa zostanú v platnosti ustanovenia dohody, uzavretej minulý rok v Ženeve.
Rozhlasová stanica Hlas Ameriky v noci nadnes konštatovala, že dohoda o pokračovaní rokovaní bude nástrojom tlaku na iránskeho prezidenta Hasana Rúháního, ktorý bol do funkcie zvolený pred pol druha rokom aj na základe prísľubu o hospodárskom rozvoji krajiny po zrušení západných ekonomických sankcií. Hlas Ameriky vyslovil predpoklad, že Rúhání bude teraz terčom kritiky nielen zo strany Iráncov túžiacich po zrušení reštrikcií, ale aj zástancov tvrdej línie, ktorí nechcú, aby sa Irán podriadil požiadavkám Západu.
Pre medzinárodné spoločenstvo však predĺženie platnosti vlani dosiahnutej dohody o iránskom jadrovom programe nie je “takou zlou správou,” uviedol Mark Fitzpatrick z Medzinárodného inštitútu pre strategické štúdie. “Vďaka tomu síce nebude jednoduchšie nájsť riešenie, ale ak nedôjde k ďalšiemu obohacovaniu uránu ani k výstavbe ďalších centrifúg, už aj to je na prospech západným štátom,” uviedol.
Cieľom rokovaní skupiny P5+1 (Spojené štáty, Británia, Francúzsko, Rusko a Čína + Nemecko) s Iránom je ukončiť desaťročie sa ťahajúci spor o iránsky jadrový program uzavretím dohody o obmedzení jadrových aktivít Iránu, ktorý by mal výmenou za to získať úplné zrušenie sankcií. Tie majú negatívny vplyv na jeho od ropy závislú ekonomiku.
Irán o svojom jadrovom programe tvrdí, že má výlučne mierové využitie, zatiaľ čo Západ má podozrenie, že jeho ciele sú aj vojenské.
ml