Môj profil 
Predplatné
Hlavnou témou novej Cohenovej knihy “Vojna s Ruskom? Od Putina a Ukrajiny k Trumpovi a RussiaGate” je tvrdenie, že nová studená vojna môže byť nebezpečnejšia ako jej predchodkyňa z pred 40 rokov z viacerých dôvodov.
Nové nebezpečenstvo preukázal aj incident z 25. novembra, kedy ruské ozbrojené sily použili zbrane a zadržali ukrajinské vojenské plavidlá v sporných teritoriálnych vodách v blízkosti nedávno postaveného Kerčského mosta, ktorý spája ruskú pevninu s pripojeným Krymom.
Epizóda priniesla dva bezprecedentné faktory v histórii studenej vojny. Na rozdiel od predchádzajúcej studenej vojny, ktorej politické epicentrum sa nachádzalo v ďalekom Nemecku, sa tento spor rozvinul priamo na hraniciach Ruska, týkajúc sa Ukrajiny. V skutočnosti je vláda v Kyjeve “klientom” USA a NATO. Takže “hraničný incident”, ako ho nazval ruský prezident Putin, by mohol spustiť všeobecnú vojnu medzi Ruskom a Západom.
Po druhé, počas 40-ročnej studenej vojny americkí prezidenti dokázali rokovať so svojimi náprotivkami z Kremľa s cieľom zmierniť krízy, ako to urobil trebárs John F. Kennedy počas kubánskej krízy v roku 1962.
Ale kvôli obvineniam, že Donald Trump sa s Kremľom dohodol na získaní prezidentského úradu v roku 2016, aj napriek tomu, že to nebolo nikdy dokázané, Trump sa takýchto rokovaní o zmiernení krízy nechce zúčastniť. Namiesto toho v dôsledku Kerčského konfliktu zrušil plánované stretnutie s Putinom. A nasledovala ďalšia militarizácia novej studenej vojny na úkor diplomacie.
Je nepravdepodobné, že Kerč bol posledným takýmto potenciálne výbušným konfliktom medzi Washingtonom a Moskvou pozdĺž hraníc Ruska. Je dosť pravdepodobné, že sa niečo udeje znova na Ukrajine, ako výsledok pokračujúcej expanzie NATO na východ.
Objavujú sa tvrdenia, že Rusko sa stalo vážnou hrozbou pre americkú národnú bezpečnosť aj kvôli tomu, že Trump doteraz nedémonizoval Putina aj v súvislosti s najnovším konfliktom medzi Ukrajinou a Ruskom.
Niet divu, že len málo z kritikov sa sústredil na význam ukrajinského prezidenta Porošenka, ktorý využil incident, aby presadil stanné právo na niektoré ukrajinské regióny, aby si posilnil imidž a volebné šance v blížiacich sa prezidentských voľbách. To mohol byť aj motív pri vyvolávaní námorného konfliktu.
Cohen v závere knihy opisuje osobnú spomienku na to, ako prezident George H. W. Bush uskutočňoval politiku voči sovietskemu Rusku. V novembri 1989 sa Bush stretol s rôznorodými názormi na to, či má pokračovať vo vzťahu so Sovietskym zväzom pod vedením Michaila Gorbačova v línii prezidenta Reagana, alebo má obnoviť politiku studenej vojny.
Bush zvolal stretnutie ľudí s protichodnými názormi v Camp David, na ktorých sa zúčastnil prakticky celý kolektív odborníkov na národnú bezpečnosť. Aj Cohen bol pozvaný, a predložil argument na radikálnu politiku, pričom Harvardský profesor Richard Pipes predstavil protichodné stanovisko.
Bolo jasné, že prezident Bush chcel počuť najdôležitejšie vedecké názory v rozhodujúcom momente vo vzťahoch s Moskvou. Neexistuje žiadny dôkaz, že by prezidenti Clinton, George W. Bush alebo Obama cítili akúkoľvek takúto potrebu, čo je hlavný dôvod, prečo sa Washington teraz zapája do novej a nebezpečnejšej studenej vojny s Moskvou. To je lekcia aj pre prezidenta Trumpa.
.jpg)
.jpg)
