Zurich 21. marca 2023 (HSP/ft/Foto:TASR/AP-Michael Buholzer)
Credit Suisse bola problémovým dieťaťom regiónu, ale ani ostatné inštitúcie nie sú voči otrasom imúnne, píše Martin Arnold pre Financial Times
Bankovníctvo je obrovský, komplikovaný a chúlostivý trik s dôverou. Za normálnych okolností funguje dobre. Ale akonáhle sa ľudia obávajú, že by sa mohlo rozpadnúť, často sa tak stane, niekedy aj veľkolepým spôsobom.
Takže keď mi minulý týždeň jeden starý priateľ, podnikateľ zo Ženevy, napísal, že presunul svoje peniaze z Credit Suisse, pretože už predtým presunul účet svojej spoločnosti inam, bolo jasné, že druhý najväčší švajčiarsky veriteľ má problémy.
Táto 167-ročná inštitúcia s bilančnou sumou 531 miliárd švajčiarskych frankov a viac ako 50 000 zamestnancami bola cez víkend predaná svojmu väčšiemu švajčiarskemu konkurentovi za 3 miliardy švajčiarskych frankov v rámci záchrannej transakcie, ktorú zorganizovali vládne orgány a ktorá akcionárom priniesla veľké straty a zlikvidovala rizikové dlhopisy v hodnote 16 miliárd švajčiarskych frankov. Podľa všetkého Credit Suisse nemala na výber, či ju prijme.
Čo spôsobilo taký dramatický zánik ešte donedávna jednej z 25 najväčších európskych bánk? Je to znamenie širšej krízy, ktorá sa v európskom bankovom sektore pripravuje?
V prvom rade je potrebné uviesť, že Credit Suisse je už niekoľko rokov problémovým dieťaťom európskeho bankovníctva po tom, ako si prešla viacerými škandálmi, stratami, otrasmi vo vedení a reštrukturalizačnými plánmi.
Keď začiatkom tohto mesiaca po rýchlom výbere peňazí vkladateľov skolabovali traja stredne veľkí americkí veritelia vrátane Silicon Valley Bank, investori sa začali obávať, ktoré ďalšie banky by mohli byť zraniteľné.
Ich pozornosť upútala Credit Suisse. Po tom, čo si bohatí klienti už minulý rok v priebehu niekoľkých mesiacov stiahli z jej oddelenia správy majetku viac ako 10 % svojich peňazí, banka stále trpela odlivom hotovosti, ktorý v jednom momente presiahol 10 miliárd švajčiarskych frankov denne.
Výber vkladov sa minulý týždeň ešte zrýchlil po tom, ako predseda Saudskej národnej banky, ktorá minulý rok kúpila 10-percentný podiel v Credit Suisse, nešťastne vylúčil, že by švajčiarskemu veriteľovi poskytol ďalšiu finančnú pomoc.
Európske regulačné orgány sa poponáhľali vyjadriť svoju dôveru v silu bánk v regióne. Viceprezident Európskej centrálnej banky Luis de Guindos minulý týždeň uviedol, že sektor je “odolný”, má oveľa vyšší kapitál ako počas predchádzajúcej krízy pred desiatimi rokmi, solídnu úroveň likvidity a “pomerne obmedzenú” expozíciu voči Credit Suisse alebo skrachovaným americkým bankám.
De Guindos dodal, že rastúce úrokové sadzby sú “pozitívne z hľadiska marží európskych bánk”. Zvyšovanie úrokov, ktoré získavajú z úverov, rýchlejšie ako sadzby, ktoré platia vkladateľom, pomohlo bankám eurozóny dosiahnuť v minulom roku 7,6-percentnú návratnosť vlastného kapitálu, čo je najvyššia hodnota za viac ako desať rokov.
Zlé úvery, ktoré boli dlho Achillovou pätou bánk eurozóny, postupne klesali z viac ako 1 bilióna eur pred ôsmimi rokmi na menej ako 350 miliárd eur v minulom roku, čo predstavuje menej ako 2 % celkových úverov.
Hoci sú európske banky nepochybne v silnejšej pozícii ako počas predchádzajúcej krízy, keď viaceré z nich museli zachraňovať vlády, neznamená to, že budú voči najnovším otrasom imúnne.
Existuje niekoľko dôvodov na obavy. Po prvé, aj Credit Suisse mala v minulom roku zdravé ukazovatele kapitálu a likvidity – oba len mierne pod priemerom eurozóny -, ale ani to ju nezachránilo, keď sa dôvera vyparila.
Po druhé, banky v eurozóne stále nedosahujú dostatočný zisk na pokrytie svojich nákladov na kapitál, ktoré v prípade mnohých z nich dosahujú približne 9 %, čo znamená, že fakticky ničia hodnotu pre akcionárov.
Ďalšou obavou je odvrátená strana rastúcich úrokových sadzieb, ktoré ECB zvýšila bezprecedentným tempom, aby riešila prudko rastúcu infláciu. To zasiahne hodnotu rozsiahlych držieb štátnych dlhopisov, hypoték a ďalších dlhov bánk.
Banky o týchto úveroch väčšinou účtujú tak, ako keby ich vlastnili až do splatnosti, takže pri poklese ich hodnoty neponesú straty. A mnohé z nich sa poisťujú zabezpečením úrokového rizika. Šéf dohľadu ECB Andrea Enria však nedávno povedal, že mnohí veritelia nie sú na toto nové prostredie, ktoré “vytvorí víťazov a porazených”, pripravení. Enria v novembri uviedol, že “banky by nemali prehliadať vplyv, ktorý rastúce sadzby zvyčajne majú na súčasnú hodnotu ich čistej hodnoty”, a dodal, že to zasiahne ich dlhodobé zisky, kapitál a schopnosť prilákať investície.
V širšom zmysle je pravdepodobné, že závan strachu na finančných trhoch spôsobí, že veritelia budú oveľa opatrnejší, čo zníži tok úverov, zvýši riziko recesie a zvýši napätie v už aj tak zraniteľných oblastiach, ako sú komerčné nehnuteľnosti – nič z toho nie je pre banky dobré.
16.4°C
Utorok 
16.7°C
Utorok 
14.2°C
19.4°C
.jpg)
.jpg)
