Kritika z Nemecka

Šichtařová uvádza, že euro a politika Európskej centrálnej banky (ECB) sú viac kritizované v štátoch eurozóny a predovšetkým v Nemecku. Ekonómka tiež upozorňuje na to, že nemecká kritika je natoľko silná, že zástupkyňa krajiny vo vedení ECB Isabel Schnabelová žiada o to, aby skončila, pretože je euro ubližujúca.

“Je to trochu absurdné, ak sa vedenie ECB snaží umlčať kritiku, pretože sa bojí, že mena je tak vnútorne krehká, že kritiku neunesie …,” komentuje Šichtařová.

Ekonómka uvádza, že kritika nemeckých ekonómov smeruje predovšetkým k záporným eurovým úrokovým sadzbám.

“Ekonómovia správne poukazujú na to, že ECB síce znížila svoje sadzby na rekordne nízkej hodnoty, ale ekonomika napriek tomu spadla na dosah recesie, ktorej sa Nemecko (zrejme) o desatinku percentuálneho bodu vyhýba. A čo keď Nemecko upadne do recesie skutočne? Pôjdu snáď úrokové sadzby k mínus desiatim percentám? Ukladal by potom ešte niekto peniaze do bánk?” Pýta sa Šichtařová.

“Takže teda politika ECB nefunguje. Niektorí ekonómovia tvrdia, že riešením je to, čo bolo roky považované za teoretický konštrukt, čiže čo ja označujem za fantazmagóriu. Teda helikoptérové ​​peniaze. Kedysi totiž nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu Milton Friedman napísal, že až raz nebude politika centrálnych bánk fungovať, začnú zhadzovať peniaze z helikoptéry medzi ľudí. To, čo donedávna bola šialenosť, je už v ECB teoreticky spracovávané. Ostatne záporné úrokové sadzby boli donedávna oxymoron tiež,” oznámila.

Šichtařová však dodáva, že je tiež potrebné obrátiť pozornosť na to, že podľa nemeckej centrálnej banky sa s eurom zvyšujú riziká pre finančný systém krajiny a je to tiež kvôli zmieneným záporným úrokovým sadzbám ECB. Tie nútia banky hľadať kladné výnosy, ktoré sú aktuálne spojené len s veľmi rizikovými investíciami.

“Banky sú preto – aby nemali stratu – umelo donútené podstúpiť vysoké riziko. Na to isté ukazuje prstom aj ratingová agentúra Moodys – tvrdí, že do 12 až 18 mesiacov dôjde k oslabeniu nemeckého bankového sektora, “uvádza.

Dôchodkové fondy a narušenie dôvery v systém

Podľa Šichtařovej zápornými úrokovými sadzbami ECB trpia aj penzijné fondy. “Záporné výnosy akosi nie sú zlučiteľné s logikou investovania,” píše.

V tejto súvislosti ekonómka uvádza príklad Holandska, úrady ktorého zvažujú zmenu regulácie penzijných fondov. Záporné úrokové sadzby v tejto krajine viedli k tomu, že hlavný investičný nástroj miestnych penzijných fondov, tj vládne dlhopisy, sa stali stratovými. Aby bol zabezpečený potrebný zisk, fondy musia investovať do rizikovejších aktív.

“Navyše úrady zvýšia odchodový vek do dôchodku, aby bol prvý pilier dôchodkového systému s týmito stratami fondov ufinancovateľný.” Oznámila Šichtařová.

“Pre dôchodkové fondy je kľúčová dôvera v systém. Tá je týmto narušená. Mnohí ľudia chápu záporné úrokové sadzby ako signál, že nemajú na dôchodok šetriť, pretože kto šetrí, má so zápornými eurovými úrokovými sadzbami stratu. Radšej všetky peniaze hneď minú a ešte sa aj zadĺžia. Čo je dôchodkové zabezpečenie ako noha,” oznámila ekonómka.

Vládny dlh eurozóny

Na záver svojho komentára Šichtařová pripomína aj to, že dlhová kríza eurozóny nebola vyriešená a svedčí o tom zámer reformovať Európsky stabilizačný mechanizmus (ESM).

“Talianske médiá a politici však bijú na poplach, že reforma môže zhoršiť postavenie talianskych štátnych dlhopisov. ESM totiž bude ľahšie refinancovať štátne dlhy, ale teoreticky tiež dlhy škrtať. Áno, škrtanie dlhov je opäť na stole. Logicky keby nehrozilo, tak by nebolo potrebné ESM reformovať. Taliansky dlh je astronomický a nikto nevie, čo s ním.”

“Prečo o tom české médiá mlčia? Prečo a ako máme, diskutovať o eure, keď bežný občan nemá z bežných médií dosť informácií? To potom nie je diskusia, to je monológ lobistov … Problémy eurozóny nie sú vyriešené. Sú len prekryté biliónmi eur a zápornými úrokovými sadzbami. A cez to všetko patrí eurozóna k najpomalšie rastúcim častiam vyspelého sveta. Eurozóna nie je klubom bohatých, ale klubom zadlžených, ktorí to za každú cenu skúšajú kamuflovať. Penzijné fondy v eurozóne ale už dokamuflovali. Tak o čom, že tu ešte stále diskutujeme …? “Pridáva na záver Šichtařová.

TOP 09 pre euro, Česi ale proti

Predtým nová predsedníčka politickej strany TOP 09 Markéta Pekarová Adamová na sneme strany zdôraznila, že podľa nej má Česká republika prijať euro. Podľa političky sa Česko potrebuje “vymaniť zo spoločnosti zlotého a forintu (teda Poľska a Maďarska)” a namiesto Maďarska a Poľska viac spolupracovať s Rakúskom a Nemeckom.

Májový výskum verejnej mienky, ktorý vykonal CVVM, však ukazuje, že väčšina občanov Českej republiky (75%) s prijatím eura za menu Česka nesúhlasí. Pre prijatie eura je len 20%. Odborníci upozornili, že v porovnaní s predchádzajúcim prieskumom z apríla 2018 nedošlo k žiadnym štatisticky významným posunom v celkovom názorovom rozložení českých občanov, pokiaľ ide o súhlas a nesúhlas s prijatím eura ako meny Českej republiky.