“Keby sa Nord stream 2 nejako dotýkal územia, ktoré patria USA, potom by som mohla pochopiť reči o zainteresovanosti Washingtonu do týchto otázok. Je to ale európska záležitosť. Netýka sa to nikoho iného, okrem krajín zapojených do tohto projektu, a to ako geograficky, tak finančne,” vyhlásila v rozhovore pre reláciu Medzinárodný prehľad na televíznej stanici Rossija 24.
Sankcie proti plynovodu Nord stream 2
Americký prezident Donald Trump podpísal 20. decembra obranný rozpočet na rok 2020, ktorý okrem iného predpokladá tiež sankcie proti plynovodom Nord stream 2 a Turecký prúd. Spojené štáty požadovali, aby spoločnosti, ktoré majú na starosti kladenie potrubia, okamžite práce zastavili. Urobila tak napríklad spoločnosť Allseas, ktorá sa pokládkou potrubia plynovodu Nord stream 2 zaoberá.
Ministerstvo energetiky Ruskej federácie (RF) očakáva, že plynovod Nord stream 2 bude uvedený do prevádzky do konca roka 2020. Už predtým to novinárom povedal šéf ruského energetického rezortu Alexander Novak.
Stavba plynovodu
Nord Stream 2 počíta s položením dvoch liniek plynovodu od ruského pobrežia, cez Baltické more, k Nemecku. Prejde tiež cez teritoriálne a výhradné hospodárske zóny Fínska, Švédska a Dánska.
Proti plynovodu vystupuje Ukrajina, ktorá sa bojí, že príde o svoju rolu dopravcu ruského plynu, ale tiež Poľsko, Litva a Lotyšsko, krajiny, ktoré projekt považujú za politický. Stavbu tiež kritizujú USA, ktoré sa snažia aktívne na území Európy vylobovat svoj skvapalnený zemný plyn (LNG).
Podporu stavby plynovodu opakovane vyslovovala nemecká vláda a rakúska vláda. Trvali na tom, že projekt upevní európsku energetickú bezpečnosť a zdôrazňovali spoľahlivosť Ruska ako energetického dodávateľa.
V Moskve opakovane vyhlasovali, že Nord Stream 2 je absolútne komerčný a konkurenčný projekt. Ako predtým hovoril ruský prezident Vladimir Putin, stavba plynovodu nepredpokladá zastavenie tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu.