Európa obvinila Rusko z “exportu zimy”

Moskva 21. septembra 2021 (HSP/Sputnik/Foto:Pixabay, Sputnik-Maxim Blinov)

Súčasná realita zasadila dosť bolestivou ranu európskym plánom “energetického prechodu” na zelenú energiu. Počas minulého roka stúpli spotové ceny plynu takmer desaťnásobne. Ako následok stúpli ceny všetkého, elektriny, palív, dopravy, potravín…

Najskôr bolo veselo len na burzách. Za mesiac alebo dva to však dôkladne zasiahne vrecká Európanov. Podľa najnižšej prognózy bude stredne britská domácnosť musieť zaplatiť za elektrinu o 1 500 libier viac než predtým. Pritom kilowatt v Británii je už dnes šesťnásobne drahší ako v Rusku, zároveň dva milióny domácností neplatili účty, pretože na to jednoducho nemali.

Čo ale zelená energetika? Všetky tieto čisté zdroje elektriny, ktoré majú silou dobra vyliečiť matku planétu? Tu ale musíme zahanbene priznať zrejmý fakt. Veterné mlyny a slnečné panely to zatiaľ nezvládnu. Tento rok sa výroba energie z obnoviteľných zdrojov v Európe značne znížila. V januári sa ocitla EÚ na prahu obrovského blackoutu (výpadku elektriny).

Letné bezvetrie, zatiahnuté nebo, minulá studená zima, obavy, že budúca zima bude ešte chladnejšia, to všetko bolo oveľa silnejším faktorom tvorby cien, než sú krásne priania ohľadom zníženia uhlíkovej stopy.

Následky na seba nenechali dlho čakať. Rast cien elektriny spôsobil zatvorenie tovární na výrobu hnojív. Rýchlo rastú ceny dopravy.

Vystrašení farmári, ktorých obviňujú zo zvýšenia uhlíkových emisií, preventívne zvyšujú ceny svojej produkcie. Ľudia prichádzajú o prácu a potom sa s hrôzou pozerajú na ceny v supermarketoch.

Zdalo by sa, že cesta prekonania energetickej krízy je pre Európanov jasná. Rozvíjať spoluprácu s Ruskom a budovať s jeho pomocou jadrové elektrárne, pretože čistejšie a výkonnejšie energetické zdroje dnes neexistujú.

Ale kdeže, to nejde, americkí partneri by to nemuseli pochopiť. A tak začínajú európske vlády napriek všetkým svojim ekologickým heslám masovo používať uhlie. Najšpinavšie, najškodlivejšie a spravodlivo všetkými vedcami kritizované palivo. Namiesto ekologického raja buduje Európa akési peklo so smogom, tuberkulózou a zbedačením ľudu ako u Dickensa.

Zbedačenie európskej strednej triedy prebiehalo celý rok rekordným tempom. Rast cien na všetko ju sľubuje dobiť. Už v septembri 2020 nemalo 14 % britských rodín s deťmi dosť peňazí na jedlo. Tento rok v lete stúpol ich podiel na 24 %.

Vláda sa pokúsila podporiť chudobných. Deti, ktoré mali bezplatné stravovanie na školách, začali dostávať jedlo aj počas prázdnin. Niektorým dávali suché prídely domov. Rodičia začali zverejňovať fotografie takých prostriedkov na sociálnych sieťach. Verejnosť bola pobúrená. Mali tam špagety, pár plechoviek konzervovaných fazúľ, niekoľko tenkých plátkov syra, trochu zemiakov, dve mrkvičky, tri jablká. Na týždeň.

Hladujúcim rodinám začali tiež dávať lístky na jedlo. Jeden lístok umožnil nákup za tri libry. Dnes “má cenu” 4,25 libry. Za tie je dovolené kúpiť len mlieko, zeleninu, ovocie, strukoviny, krúpy a detskú výživu. Žiadne mäso, ryby, syr, šunku, sladkosti ani pečivo. Čo sa za tie peniaze dá reálne kúpiť napríklad v Tescu? Dva litre mlieka, pár kíl zemiakov, asi päť banánov. To je všetko.

Britská vláda to nazýva zdravá výživa. Ľuďom s inou minulosťou to pripomína hladné časy z čias vojenského komunizmu. “Dve mrkvičky nesiem za zelený chvost,” písal básnik.

Ochrancovia ľudských práv si myslia, že tento rok to budú tieto rodiny mať ešte horšie. Čoskoro budú nútení voliť medzi eating and heating, jedlom a kúrením.

Každú zimu zomiera v Británii niekoľko desiatok dôchodcov kvôli tomu, že šetrí s kúrením a na noc ho vypínajú. Ráno ich nachádzajú zmrznutých a mŕtvych. V roku 2014 takto zomrelo vyše 40 tisíc ľudí. Tohtoročnú zimu sa očakáva nárast týchto úmrtí.

V Španielsku majú trochu teplejšiu zimu, situácia s potravinami však nie je lepšia. Len v Madride dostalo na začiatku roka pravidelný potravinový prídel 186 tisíc ľudí. Je to najhorší ukazovateľ za 25 rokov. Medzi hladnými je stále viac starších ľudí. Svoj dôchodok obyčajne dávajú deťom a vnukom, ktorí zostali bez práce. Podľa odhadu dobročinnej organizácie Kmotra stúpol počas roka počet starých ľudí žiadajúcich o pomoc o 63 %.

Predstavený madridského chrámu San Juan de Dios, ktorý sa venuje distribúcii potravín zdarma, novinárom BBC oznámil, že niektorí ľudia prichádzajú pešo z iného konca mesta, čo im trvá dve hodiny, pretože nemajú peniaze na autobus.

A nie sú to žiadni bezdomovci alebo narkomani. Sú to úlomky európskej strednej triedy. Ľudia, ktorí prišli o prácu, utratili úspory a teraz sú bezmocní pred náhlou drahotou.

Rast cien elektriny má ešte jeden nepríjemný následok. Urobí európsky tovar neschopným konkurencie na svetovom trhu. Hlavným trhom bol pre EÚ vždy americký. Tento trh viazal Európanov a ich zaoceánskeho patróna nemenej tesne než americké vojenské základne.

Dnes ale vzniká paradoxná situácia. Americká vláda, ktorá vnútila Európanom zelenú energetiku, sa sama neponáhľa s prechodom na slnečnú a veternú energiu. Lacná elektrina poskytuje Američanom konkurenčnú prevahu a umožňuje vytlačiť EÚ z trhu. Nie je to trochu kruté, tým skôr voči spojencom? Ale vari sa USA nesprávajú vždy rovnako voči svojim verným vazalom? “Bolívar nevydrží dva.”

Dokonca európski politici, ktorí sú vzdialení od reality, sa kvôli rastúcej biede ľudu rozhodli niečo urobiť. Začali hľadať vinníkov. A okamžite ich objavili. Napodiv sú to zase Rusi.

Poslanci britského parlamentu zaslali list Gazpromu, priamo ako kozáci tureckému sultánovi na známom Repinovom obraze. V tomto liste obvinili spoločnosť z manipulovania trhom a zvýšenia cien plynu. Rovnako koná Európsky parlament. Niektorí jeho poslanci vyzvali Európsku komisiu, aby podnikla protimonopolné vyšetrovanie, a podala proti Gazpromu žalobu za to, že u nich v Európe všetko zdraželo.

Počkajte. Ide predsa o spotové ceny plynu, o tieto krátkodobé zmluvy, ktoré Gazprom práve nikdy nechcel uzatvárať. Spoločnosť sa dokonca súdila na túto tému s EÚ, ale prehrala.

Gazprom zakaždým navrhol uzavretie dlhodobých zmlúv so stabilnou cenou, ktorá nezávisí na burzovej volatilnosti. Pre Európanov ale boli vždy výhodnejšie spotové ceny. A svoje rozhodnutie presadili. Teraz sa ale pokúšajú obviniť ruskú spoločnosť z vlastnej chyby spôsobenej lačnosťou a neprezieravosťou.

Gazprom roky hrá podľa pravidiel vnútených Európanmi. Dnes sú pobúrení, nie, takto sme sa nedohodli. Dajte nám všetko a zadarmo! Pripomína to nejako Ukrajinu. Ale táto žiadosť nemá samozrejme žiadne vyhliadky.

Aké ďalšie východisko majú Európania? Nakúpiť americký skvapalnený zemný plyn? Ale kdeže, zaoceánski partneri sú zaslúžilí majstri v manipulovaní trhom. Využijú biedne situácie spojencov a budú chcieť také nekresťanské peniaze, že sa všetky dnešné problémy budú zdať EÚ maličkosťou. Nie, keď budeme uvažovať zdravo, nie ako európske elity, potom jedinou alternatívou ruského plynu sú ruské jadrové elektrárne. Ešte lepšie by bolo oboje.

Viktoria Nikiforova