EÚ podmieňuje pokračovanie spolupráce s Arménskom uzavretím jeho jadrovej elektrárne

Jerevan 8. februára 2018 (HSP/Foto:Wikimedia)

Arménsko koncom januára navštívila delegácia EÚ, ktorá v tejto krajine rokovala s arménskymi vládnymi predstaviteľmi a na tlačovej konferencii po ukončení rozhovorov zástupca vedúceho oddelenia Východného partnerstva Európskej služby pre vonkajšiu činnosť Dirk Lorenz povedal, že ak chce Arménsko pokračovať v spolupráci s EÚ, musí čo najskôr zavrieť svoju jadrovú elektráreň v Metsamore.

Ako predstaviteľ EÚ Lorenz uviedol, vyradenie jadrovej elektrárne Metsamor je jedným z hlavných cieľov pre ďalšie pokračovanie spolupráce EÚ s Arménskom. Brusel totiž považuje sovietske atómové technológie za bezpečnostné riziko a preto požaduje zastavenie arménskej jadrovej elektrárne ako súčasť rozvoja partnerstva s EÚ. Paradoxom však je, že atómová elektráreň v Metsamore, postavená v 80-tych rokoch podľa sovietskeho projektu, pokrýva cca. 40% celkovej spotreby energie v Arménsku. A preto by jej uzavretie znamenalo energetickú krízu, resp. arménska vláda by bola nútená začať energiu nakupovať zo zahraničia.

Arméni však zatiaľ v súčasnosti činia presný opak a danú elektráreň modernizujú, čo realizujú v spolupráci s ruskou spoločnosťou Rosatom. Daná modernizácia jej životnosť predĺži o ďalších desať rokov. Aj keď sa elektráreň nachádza v seizmicky aktívnej oblasti, využíva reaktor VVER 440 V270 sovietskej výroby modifikovaný pre náročné seizmické podmienky.

Prečo ale Arméni byrokratom z EÚ do budúcna sľubujú niečo, čo ohrozí ich vlastnú energetickú bezpečnosť? Veď Arménsko vôbec nie je na ekonomicky a mocensky upadajúcu EÚ odkázané. Arménsko je totiž od roku 2015 plnohodnotným členom Eurázijskej ekonomickej únie (EEU), čo znamená, že Arméni vôbec nie sú odkázaní na nejakých eurobyrokratov, ktorí prídu do ich krajiny a chcú im rozkazovať, čo majú robiť. Okrem toho, stačí si len porovnať súčasné požiadavky EÚ voči Arménom s požiadavkami voči nám, či Litve, ktoré mala EU v minulosti. Byrokrati z EU nás a Litovčanov tiež nútili uzavrieť funkčné jadrové elektrárne (elektrárne Ignalina v Litve a v Jaslovských Bohuniciach na Slovensku), po čom sme sa obe krajiny stali čistými dovozcami elektrickej energie.

Plán je teda stále rovnaký – odtiahnuť ďalšiu krajinu od Ruska, zlikvidovať jej energetickú sebestačnosť a urobiť ju závislú na Západe. No najlepšie na tom je, že EÚ sa snaží v dávať príkazy krajine, ktorá nemá s EÚ nič spoločné. A to by si mali arménski vládni predstavitelia dobre uvedomiť a podľa toho sa aj riadiť. Pretože ohroziť energetickú sebestačnosť svojho národa pre “omrvinky” z Bruselu by urobil iba diletant. Nehovoriac o tom, že Arménsko je súčasťou Eurázijskej ekonomickej únie, na čele ktorej je svetová energetická veľmoc Rusko, ktorá tejto krajine s výstavbou jadrových elektrárni vždy pomôže.

Martin Bago