Brusel/Bratislava 9. septembra 2024 (TASR/HSP/Foto:Pixabay)
Aktualizované 9. septembra 17:22
Európska komisia (EK) analyzuje nedávnu reformu Trestného zákona na Slovensku a tento proces zatiaľ nie je ukončený. Najvyšší výkonný orgán Únie nateraz neprijal žiadne rozhodnutie o aktivácii mechanizmu podmienenosti vyplácania eurofondov pre Slovensko a žiadne takéto rozhodnutie ani nečaká na politické schválenie, uviedla v pondelok pre TASR Európska komisia
TASR požiadala exekutívu EÚ o vyjadrenie v súvislosti s najnovšou správou agentúry Bloomberg, podľa ktorej Európska únia pracuje na návrhu, ktorého výsledkom by mohlo byť zastavenie vyplácania eurofondov pre Slovensko. Ako dôvod uviedol Bloomberg zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP). Odvolal sa pri tom na nemenované zdroje oboznámené so záležitosťou.
Eurokomisia v reakcii pre TASR zdôraznila, že situáciu ohľadne podmienenosti čerpania eurofondov posudzuje osobitne v jednotlivých členských štátoch. “Aktuálne podmienky nariadenia momentálne spĺňa jeden prípad, konkrétne Maďarsko. V súčasnosti nemáme žiadne ďalšie prípady, ktoré by sme mali oznámiť,” uviedla Komisia. Dodala pritom, že nebude váhať prijať ďalšie opatrenia podľa nariadenia o zablokovaní eurofondov, ak na to budú splnené podmienky.
“Čo sa týka Plánu obnovy a odolnosti, míľnik 15.5 sa týka ‘Balíka zákonov na boj proti korupcii a na posilnenie integrity a nezávislosti súdnictva’. Tento míľnik bol v čase predbežného hodnotenia prvej žiadosti Slovenska o platbu vyhodnotený ako uspokojivo splnený,” povedala pre TASR hovorkyňa EK Veronica Favalliová. V súvislosti s prebiehajúcim vyhodnocovaním možných vplyvov novely Trestného zákona dodala, že EK ho “dokončí včas”.
Podľa nedeľňajšieho článku agentúry Bloomberg je proces zablokovania eurofondov pre SR v počiatočnej fáze a jeho pokračovanie si vyžaduje schválenie predsedníčkou EK Ursulou von der Leyenovou.
Jedným z údajných návrhov voči Slovensku je podľa zdrojov Bloombergu použitie mechanizmu podmienenosti vyplácania eurofondov, ktorý umožňuje Únii zastaviť platby, ak hrozí ich zneužitie. V tom prípade by EÚ zastavila Slovensku istú čiastku z kohéznych fondov, ktoré v rozpočte eurobloku predstavujú pre Slovensko 12,8 miliardy eur.
Ďalším návrhom je zablokovanie financovania z Plánu obnovy, v rámci ktorého má Slovensko dostať 2,7 miliardy eur, tvrdí zdroj Bloombergu s tým, že fungovanie ÚŠP bolo jednou z podmienok čerpania týchto peňazí.
Nariadenie o podmienenosti čerpania eurofondov vstúpilo do platnosti v roku 2021 s cieľom zabrániť zneužívaniu rozpočtu EÚ. Únia môže krajinám zmraziť finančné prostriedky, ak porušovanie zásad právneho štátu ovplyvňuje alebo môže ovplyvniť finančné záujmy EÚ.
MZVEZ: Zastavenie eurofondov pre Slovensko je nepravdivá informácia
Informácie o zastavení eurofondov pre Slovensko sú nepravdivé. Vyhlásil to v pondelok minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Juraj Blanár (Smer-SD). Informoval o tom komunikačný odbor rezortu s tým, že Európska komisia (EK) takýto krok neavizovala.
“Slovenská republika odmieta šírenie nepravdivých informácií agentúrou Bloomberg o zastavení eurofondov pre Slovensko,” uviedol Blanár. Proces takzvaného mechanizmu kondicionality, ktorý môže iniciovať EK na ochranu rozpočtu Únie v prípadoch porušenia právneho štátu v členskom štáte, má svoje jasné pravidlá, časové rámce aj priebeh. Rezort podotkol, že nikdy nejde o jednostranné a vopred nediskutované rozhodnutie zo strany EK.
“Slovenská republika, a to predovšetkým zástupcovia Ministerstva spravodlivosti (MS) SR, sú v celej veci dlhodobo v intenzívnom kontakte s EK. Novelizácia príslušnej legislatívy bola okrem iného aj výsledkom ich konzultácií s EK a reagovala tiež na pripomienky, ktoré Komisia formulovala vo veci ochrany finančných záujmov Únie,” objasnil komunikačný odbor rezortu.
Hovorkyňa MS SR Barbora Škulová v pondelok uviedla, že akékoľvek závery sú v tejto chvíli predčasné. “Slovenská republika v súčasnosti intenzívne komunikuje a pripravuje podklady pre EK,” dodala.