Moskva 23. júna 2023 (HSP/europeanconservative/Foto:TASR/AP-Henry Nicholls)
Predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová uviedla v stredu 21. júna počas svojho vystúpenia na konferencii o obnove Ukrajiny v Londýne, že Európska komisia hľadá spôsoby, ako využiť zmrazené finančné aktíva v hodnote viac ako 200 miliárd EUR, ktoré sú vo vlastníctve ruského štátu. Právna uskutočniteľnosť takéhoto odvážneho kroku však zostáva pomerne neistá, píše o tom The European Conservative
Ako sme tiež informovali, konferencia sa zišla predovšetkým s cieľom prediskutovať ambiciózny plán západných lídrov na naštartovanie obnovy Ukrajiny kombináciou štátnej pomoci v hodnote viac ako sto miliárd a programu výrazne motivovaných zahraničných investícií súkromného sektora.
Finančná pomoc v hodnote 110 miliárd eur, ktorú plánujú poskytnúť západné krajiny – z toho len EÚ prisľúbila 50 miliárd eur – však nebude stačiť na pokrytie nákladov. Účet za obnovu sa v tejto chvíli odhaduje na viac ako 400 miliárd dolárov, čo znamená, že s trochou kreativity je potrebné vyplniť množstvo medzier.
Tu prichádzajú na rad devízové rezervy ruskej centrálnej banky, z ktorých západné krajiny po začiatku vojny vo februári minulého roka zmrazili približne 300 miliárd dolárov. Viac ako 200 miliárd eur z tejto sumy sa nachádza v centrálnych depozitároch cenných papierov (CDCP) EÚ, väčšinou v Belgicku a Luxembursku.
Podľa šéfa Komisie by sa tieto prostriedky mohli použiť na pomoc Ukrajine pri obnove. Von der Leyenová uviedla, že okrem grantov a pôžičiek sa obnova Ukrajiny bude financovať “prípadne aj z výnosov z imobilizovaných ruských aktív”, pričom prisľúbila, že s konkrétnym návrhom príde ešte pred letnými prázdninami EÚ.
Podľa Politico USA, Veľká Británia a Kanada tiež zvažujú konfiškáciu a použitie zmrazených aktív v rámci rekonštrukcie alebo ich trvalé zadržanie, kým Rusko nebude súhlasiť s tým, že škody uhradí samo.
Je tu len jeden “menší” problém: podľa medzinárodného práva sú zahraničné rezervy chránené štátnou imunitou. Preto namiesto toho, aby si EÚ priamo siahla na aktíva, v súčasnosti skúma možnosti, ako sa dostať k ziskom, ktoré prinášajú.
Jednou z možností, ktorú načrtlo hodnotenie Rady EÚ, je požadovať od všetkých držiteľov aktív v EÚ, aby ich investovali, a potom Brusel zabaví dividendy. V dokumente sa však píše, že aj toto riešenie si vyžaduje ďalšie právne posúdenie, pretože ak by sa investície ukázali ako negatívne, EÚ by bola povinná uhradiť Rusku jeho straty.
Druhou možnosťou by bolo zavedenie daní EÚ z neočakávaných ziskov, ktoré držitelia aktív dosahujú. To by Rusku umožnilo zachovať si zmluvné vlastníctvo aktív, pričom EÚ by sa dotkla len toho, čo na nich CSD (a niekoľko centrálnych a komerčných bánk) zarobí vo forme zisku, ktorý je, samozrejme, zdaniteľný.
Ako však upozornila Európska centrálna banka, obe možnosti by mohli podkopať dôveru tretích krajín v Brusel a odradiť ich od držania devízových rezerv v eurách, ako aj znevýhodniť európske finančné inštitúcie, ak by to Brusel robil sám.
Rada preto pred prijatím rozhodnutia tlačí na to, aby sa k nej pridali aspoň krajiny G7, ale podľa odchádzajúceho švédskeho predsedníctva členovia EÚ nakoniec pravdepodobne dajú zelenú druhej možnosti, dani z neočakávaných ziskov.
O tejto otázke sa v stredu diskutovalo za zatvorenými dverami na stretnutí veľvyslancov EÚ, ale podľa diplomatov, ktorí hovorili s Politico, nedošlo k žiadnemu konsenzu. Zatiaľ čo Poľsko, Slovensko a pobaltské krajiny naďalej presadzujú využitie čo najväčšej časti ruských aktív, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Luxembursko a Portugalsko zostali skeptické voči rizikám a realizovateľnosti návrhu.
Podľa francúzskej ministerky zahraničných vecí Catherine Colonnovej je logické, aby Moskva zaplatila za škody, ktoré spôsobila, ale využitie ruských devízových rezerv stále “predstavuje právne otázky, ktoré treba najprv vyriešiť”.
Očakáva sa, že diskusie o tejto otázke budú pokračovať budúci týždeň s cieľom prijať prípadné rozhodnutie na nadchádzajúcom samite Rady.
Viac sa dočítate
17.5°C
Nedeľa 
9.5°C
16.8°C
11.9°C
Utorok 
.JPG)
.jpg)
