Põlluaas pripomenul, že 2. februára uplynie sto rokov od podpísania tartuskej mierovej zmluvy, po čom “vymedzili hranicu medzi Ruskom a Estónskom“. Napísal, že po obnovení nezávislosti Estónsko uznali právnym nástupcom štátu, založeného v roku 1918 “vo všetkých prejavoch vrátane štátnej hranice“.
“Tartuská mierová zmluva je platná a dodnes sa nachádza v registri platných medzinárodných zmlúv OSN,” vyhlásil parlamentný predseda.
Nie je to prvý podobný výrok estónskeho politika. Vlani v novembri požiadal Põlluaas Moskvu, aby “vrátila“ pobaltskej republike “anektované územia“. Tlačový hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov v komentári k výroku predsedu estónskeho parlamentu vyhlásil, že v Kremli považujú podobné výroky za neprijateľné.
Podľa tartuskej zmluvy podpísanej Sovietskym Ruskom a Estónskom v roku 1920 dostala pobaltská republika časť Leningradskej a Pskovskej oblasti. V roku 1944 tieto územia vrátili RSFSR.
Moskva považuje tartuskú zmluvu za historický dokument, ktorý nemá právnu silu. Tallinn ale tvrdí, že zmluva je platná. Odkazy na ňu zaradili do preambuly zákona o ratifikácii rusko–estónskej dohody o hraniciach. Moskva to zhodnotila ako možnosť budúcich územných nárokov a stiahla svoj podpis pod pohraničnou dohodou.
Štátna duma reagovala na vyhlásenie predsedu estónskeho parlamentu
“Vyhlásenia predsedu estónskeho parlamentu o tartuskej mierovej zmluve sú v otázke rusko–estónskej hranice nekorektné a neprijateľné. Vracajú Moskvu a Tallinn o 15 rokov dozadu, do roku 2005 a podkopávajú úsilie na uzavretie novej hraničnej zmluvy,” napísal predseda zahraničného výboru Štátnej dumy Leonid Sluckij na Twitteri.
Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničia Maria Zacharovová vyslovila poľutovanie nad tým, že Tallinn miesto normalizácie vzťahov s Ruskom pokračuje v absurdných vyhláseniach o územných nárokoch v súvislosti s tartuskou mierovou zmluvou a zdôraznila, že “táto téma je raz a navždy uzavretá. Tartuská zmluva je súčasťou dejín“.



















