Erdogan sa čoraz viac prikláňa k odchodu Turecka z NATO

Turecko 27. novembra 2017 (HSP/Foto:TASR/AP-Hussein Malla)

Vnútorné problémy NATO sa čoraz viac prehlbujú. Najnovšie informácie priniesol ruský portál Regnum, ktorý publikoval materiál tureckého politológa a analytika Arifa Asalyogluho. Problém s Tureckom zasahuje NATO v jeho najhlbšej podstate, pretože ide o jedného z najväčších členov NATO s mnohopočetnou a relatívne moderne vyzbrojenou armádou. Ide o ozajstný problém, pretože Turecko predstavuje kľúčového člena NATO, nie drobný prívesok podobný Estónsku či Slovensku.

Podľa informácii CNN Turk, Moskva, Ankara a Teherán si sadli pred niekoľkými dňami za rokovací stôl v Soči, aby rozhodli o budúcnosti Sýrie. S Američanmi sa nikto na oficiálnej úrovni nebavil, prezident Ruska Vladimír Putin, prezident Turecka  Recep Erdogan a prezident Iránu Hassan Ruháni už vydali svoje politické vyhlásenia. Počas rokovaní v Soči ruský prezident Vladimír Putin uviedol, že Rusko, Irán a Turecko sústredia svoju pozornosť na zachovanie jednotnej Sýrie a všetky tri krajiny dospeli do novej etapy riešenia politickej krízy v Sýrii. Podľa ruského prezidenta Vladimíra Putina sa do širokého sýrskeho dialógu zapojili aj všetky etnické a konfesionálne skupiny sýrskej spoločnosti.

Turecké zbližovanie s Ruskom dráždi Američanov, ktorí už uviedli, že v prípade aktivizácie a používania ruských systémov S-400 bude Turecku – členovi NATO ohraničený prístup k technológiam NATO, napríklad k strojom 5 pokolenia (F-35). Uvedenú informáciu opublikoval aj Washington Post a v článku Johsa Rogina s názvom “Will Trump follow the law and sanction Turkey?” sa otvorila téma možného zavedenia sankcií voči Turecku kvôli zavedeniu S-400 do tureckej výzbroje. Zapeklitú situáciu rieši aj americký minister obrany James Mattis, ktorý sa snaží zachrániť spoluprácu medzi Tureckom a a USA za každú cenu.

Podľa informácii tureckých novín Sözcü, Yalcin Topchu hlavný poradca tureckého prezidenta Erdogana zastáva názor, že Turecko by malo prehodnotiť svoj postoj k NATO. NATO stojí podľa Yalcina Topchu za mnohými problémami Turecka, takže prišiel čas prehodnotiť vzťahy Turecka a aliancie. Turci nemôžu stráviť skutočnosť, kedy na cvičení NATO v Nórsku použili portréty Erdogana a Ataturka ako fotografie nepriateľov. Podľa Yalcina Topchu už Američania a NATO viackrát ukázali že nevnímajú Turecko ako partnera a dokonca sa snažili v Turecku previesť minulý rok štátny prevrat, pričom vystupujú ostro proti tureckému prezidentovi Erdoganovi. Tento problém bude Turecko riešiť s určitosťou pri najnovších voľbách v roku 2019. Turci otvorene obviňujú Američanov z pokusov o politické odstránenie Erdogana pomocou štátneho prevratu.

O vyostrení vzťahov medzi oboma krajinami svedčia aj diplomatické roztržky a vízová kríza medzi oboma krajinami, ako aj turecké prenasledovanie amerických spolupracovníkov tureckého pôvodu v krajine. Turecký minister národnej obrany Nurettin Janicli  kritizoval Američanov za pokus o prevrat, ktorý zinscenovali tureckí vojaci 15. 7. 2016. Podľa Janicliho Turecko úspešne ukončilo čistky v tureckej armáde, z armádnej služby muselo odísť 4630 dôstojníkov a 150 generálov (40 % tureckých generálov). V posledných dňoch turecké bezpečnostné sily zadržali v provinciach Amasia a Mugla 88 ďalších dôstojníkov, 25 dôstojníkov bolo zatknutých na Severnom Cypre. Išlo o dôstojníkov vo všetkých hodnostiach plukovníkov, majorov, kapitánov, poručíkov i práporčíkov. Štátna prokuratúra v Istanbule vydala už v minulosti zatykače na 42 osôb s vysokými akademickými titulmi, ktorí kritizovali Erdogana a minimálne 107 vysokých štátnych úradníkov muselo opustiť svoje pozície.

Erdoganom kontrolovaná prokuratúra sústredila svoju pozornosť na organizáciu “Moslimské bratstvo”, ktorí sa angažovali v protierdoganovskom boji. Išlo o jedincov, ktorí usilovne vytvárali negatívny obraz Erdogana v Egypte a snažili sa poškodiť egyptsko-turecké vzťahy. Turecká rozviedka je presvedčená, že v pozadí tejto akcie stoja americké tajné služby. Momentálne Erdogan podrobne sleduje situáciu v Istambule, pretože podľa jeho tvrdenia “Kto ovláda Istambul, ovláda aj Turecko”. Turecká rozviedka odstraňuje zo štátnych postov všetkých predstaviteľov elít, ktorým Erdogan nedôveruje. Sústredí sa pritom na amerických hráčov, akým bol napríklad turecký biznismen iránskeho pôvodu Reza Zarabbu. Erdogan odstránil z dôležitých funkcí aj generálneho riaditeľa Štátnej tureckej banky Halkbank Hakana Atillu, bývalého ministra Zafera Caglayana.

Kríza v Turecku teda stále nie je zažehnaná a Erdoganovi hrozí množstvo vnútorných problémov, ktoré môžu vyústiť aj do rozpadu krajiny. Zhoršuje sa aj ekonomická situácia v krajine, výdavky a napätie v spoločnosti rastie aj v súvislosti s tureckými aktivitami v Sýrii či problémoch v riešení kurdskej otázky. Krajinu opúšťajú zahraniční investori, klesá počet turistov a rastie zadĺženie krajiny. Za posledný rok sa zvýšil turecký dlh o 23 miliárd USD a momentálne predstavuje sumu 283 miliárd USD. Erdogan je presvedčený že za rastúcimi problémami Turecka stoja Američania a preto sa snaží čo najviac oslabiť možnosť Američanov ovplyvňovať politické a ekonomické dianie v Turecku.