Ankara 16. júla 2016 (HSP/Foto: Andreas Rosar/dpa via AP)

Server politikus.ru poskytol ďalšiu zaujímavú informáciu okolo pokusu o prevrat v Turecku

Podľa tejto informácie z ruského webu Erdogan nepriamo obvinil USA z iniciovania pokusu o štátny prevrat v Turecku. O prevrat sa podľa Erdoganových slov pokúsila malá skupina dôstojníkov Generálneho štábu, ktorí získali rozkazy od bývalého Erdoganovho politického oponenta Fethullaha Gülena, ktorý momentálne žije v americkom štáte Pennsylvánia. Svoje vyhlásenie Erdogan učinil pred svojimi prívržencami a politickými špičkami krajiny.

Erdogan vo svojom vyhlásení uviedol, že postup voči účastníkom vojenského puču nebude prehnane tvrdý, bude však spravodlivý a rozhodný. Turecko musí očistiť svoj generálny štáb od zradcov a zavŕšiť čistku v armáde. Zodpovední za organizovanie vojenského puču budú spravodlivo potrestaní. Turecký politik Fethullah Gülen bol aktívnym politickým odporcom Erdoganovej politiky a v obave o svoju bezpečnosť však dávnejšie emigroval do USA.

Erdogan v emotívnom vystúpení prehlásil, že jeho život je spätý s tureckým národom a nikdy turecký národ neopustí.

Pre mňa je zaujímavá informácia, že Erdogan nepriamo obvinil zo zodpovednosti za puč USA. Predstava, že by americká tajná služba nevedela, čo na jej území v Pennsylvánii robí Fethullah Gülen, je totiž jednoznačne nereálna. Ak by predstavitelia amerických tajných služieb naozaj nevedeli, že Fethullah Gülen si len tak zo svojho domu v Pennsylvánii organizuje vojenský prevrat v Turecku, znamenalo by to, že ich tajné služby sú v totálnom rozklade – to by bolo znakom blízkeho rozkladu celej americkej štátnosti.

Aj keď by ma táto predstava blízkeho rozkladu USA tešila, žiaľ nie je ešte reálna. Keď ale vychádzame z predpokladu, že americké tajné služby o Gülenových aktivitách vedeli, prečo teda neinformovali svojho spojenca Erdogana a ten musel celý puč riešiť sám? Alebo Američania Erdogana informovali a Erdogan ich napriek tomu nepriamo obvinil, že na Gülenom riadenom prevrate participovali? To by teda naznačovalo pekný chaos v americkom a proamerickom tábore a minimálne existenciu skrytého vnútroštátneho zápasu minimálne dvoch exponentov v USA. Alebo by to znamenalo, že žiaden puč z USA iniciovaný nebol a ide o Erdoganovu partizánčinu, o ktorej USA vedeli, alebo nevedeli. (Skôr si myslím, že vedeli). To by ale bola prekvapujúca Erdoganova drzosť – obviniť nepriamo USA z podpory prevratu v Turecku.

Takže v hre ostávajú ďalšie možnosti – napríklad, že americkí odborníci hrajú nejakú geopolitickú hru s tureckou kartou, ktorú zatiaľ nechápeme. Nevylučujem túto možnosť, ale keď si pozrieme, aké zásahy USA na geopolitickej šachovnici pod vedením neoconov robia, tie americké zásahy nie sú „renesančne rafinované“, ale majú predpísaný scenár.

Najprv USA vyjadria znepokojenie nad stavom demokracie a nad ľudskými právami v štáte-obeti, ktoré USA chcú eliminovať. Potom vyjadria znepokojenie nad stavom demokracie a ľudských práv v štáte-obeti aj proamerické bruselské figúrky, po ktorých nastupujú so svojím rozhorčeným híkaním a pobúrením proamerické elity v jednotlivých štátoch EÚ.

Po fáze znepokojenia a rozhorčenia prichádzajú ekonomické sankcie, ak to nepomáha zorganizuje sa v štáte-obeti majdan alebo farebná revolúcia. Ak majdan alebo farebná revolúcia nevyjde a ide o slabší štát, prichádza fáza „demokratického a humanitárneho bombardovania“, pričom naďalej pokračuje masívne masírovanie verejnej mienky.

Ak je štát-obeť silnejší a silou mocou sa bráni, ďalej pokračujú sankcie, financuje sa opozícia nekrytými zelenými dolárovými papierikmi, ktoré chrlí FED, pracuje sa na radikalizácii protestov, ktoré nakoniec vyústia do zástupnej vojny, tak výhodnej pre USA. (Príklad Ukrajina a Sýria). Ak je dotyčný štát-obeť, ktorý sa ocitol v hľadáčiku americkej politiky  už uštvaný, bezmocný a dostatočne rozorvaný vnútorným zástupným konfliktom, príde následne k demokratickému a humanitárnemu bombardovaniu, ktoré v prípade Juhoslávie napríklad tak obdivoval bývalý československý a český prezident Václav Havel. Toto bombardovanie a nasadenie armády oceňujú samozrejme najviac predstavitelia zbrojárskych koncernov, ktorí si potrebujú navýšiť svoje finančné zisky.

V prípade rafinovaného amerického scenára v Turecku s cieľom zlikvidovať Turecko pomocou „farebnej revolúcie“ by ale USA preskočili viacero dôležitých krokov a to by bola geopolitická chyba. Iniciátori štátnych prevratov totiž vedia, že tieto kroky sa nesmú preskakovať, podobne ako sa nesmú preskakovať napríklad  kroky pri procese formovania medicínskeho vzdelania. Tak ako nemôže existovať lekár bez postupnosti vo vzdelaní:  základná škola – maturita – vysokoškolské štúdium – štátnica – atestácia, nemožno pri farebnej revolúcii preskočiť jednotlivé stupne formovania rozkladu a rozpadu štátnosti existujúceho štátu-obete. Bez systému postupných a logických krokov je proces farebnej revolúcie odsúdený na neúspech. A tieto postupné a logické kroky v prípade Turecka z americkej strany chýbajú, respektíve nie sú momentálne zreteľné.

Takže podľa môjho názoru možnosť rafinovaného amerického plánu v Turecku takisto nie je veľmi reálna a najreálnejšou sa mi javí možnosť, že sa Erdogan rozhodol „vojenským pučom – útokom pod falošnou vlajkou“ posilniť svoje politické postavenie za každú cenu, o čom už písal ruský analytik Ignatov na webe politikus.ru (správu sme zverejnili aj na Hlavných správach). Toto posilňovanie vlastného postavenia však znamená, že sa Erdogan niečoho obáva a nebol si istý svojou politickou pozíciou. Pri tomto posilňovaní svojho politického postavenia však neváhal uštedriť diplomatickú facku USA tým, že nepriamo obvinil USA minimálne z benevolentnosti ku Gülenovi a to je naozaj zaujímavý fakt.

Takto by sa totiž ale k skutočnej veľmoci nemal nejaký politik správať. Uvidíme, či Erdogan v najbliších hodinách svoje tvrdenia zmierni a ako sa situácia vykryštalizuje. Je však zrejmé, že situácia na Blízkom Východe sa nevyvíja tak, ako si to USA pred 5 rokmi, keď rozpútali zástupnú vojnu v Sýrii, predstavovali.

Branislav Krasnovský