Problémy, ktoré Turecko s Američanmi bude riešiť súvisia v prvom rade s vývojom situácie v Sýrii, nákupom ruských systémov PVO S-400, nedodaním amerických F-35 Turecku kvôli  S-400 (aj keď Turci preddavok zaplatili), tureckým nedodržiavaním protiruských sankcií, vzťahmi v trojuholníku Turci – Kurdi – Američania, vzťahmi v trojuholníku Moskva – Ankara – Teherán a vývojom vnútorných vzťahov v NATO, kde Američania považujú Turkov za destabilizujúci faktor.

Keď poslednýkrát navštívil v roku 2017 Erdogan USA, tak sa jeho osobní strážcovia pobili s prokurdskými demonštrantmi. Samozrejme mainstream podával celý incident jednostranne a burcoval nenávisť voči Erdoganovi. Uvidíme aké prekvapenie si Kongres a mainstreamové americké médiá, ktoré sú na rozdiel od Trumpa výrazne protitrumpvsky naladené, pre Erdogana pripravili tentoraz.

Američania veľmi potrebujú, aby sa Turecko opäť vrátilo na orbitu Washingtonu a v tej veci Američania urobili podľa ich mienky už dostatok ústretových krokov voči Turecku. Vrátane ochladenia svojich vzťahov ku Kurdom, ktorí sú poslednou americkou zástupnou armádou v Sýrii. Pre Američanov je veľmi potrebné, aby boli ochotní Kurdi a Turci nájsť kompromis, pretože súčasný stav Washingtonu nevyhovuje. Kurdi a Turci nie sú ochotní sadnúť si za rokovací stôl a Američania tým pádom pribúdajú v Sýrii značné problémy, ktoré nie sú schopní uspokojivo riešiť.

Američanom sa nepodarilo sa presadiť americké predstavy v období, kedy bola iniciatíva na ich strane (2011 – 2015) a mohli získať celú Sýriu, dnes je časť sýrskych ropných polí, z ktorých kradnú ropu a ktoré majú k dispozícii len slabou finančnou náplasťou na ekonomické straty, ktoré v Sýrii utrpeli. Situácia sa navyše nevyvíja tak ako by si Američania predstavovali ani v Afganistane a ani V Iraku.

Pre Američanov bolo veľmi nepríjemné, keď sa Rusi, Turci a Irán dohodli na vojenskej operácii na severe Sýrie. Ukázalo sa, že Američania nedokážu chrániť záujmy svojich kurdských spojencov a Kurdi sa ocitli pod tlakom. Samotní Kurdi proti tureckej armáde nemajú šancu, Američania sa chcú dohodnúť s Turkami a tak zatlačili na svojho najslabšieho spojenca Kurdov, pričom však požadujú od Turkov pre Kurdov určité záruky, o ktorých bude pravdepodobne rokovať za zatvorenými dverami Trump s Erdoganom. Turci sú navyše voči Američanom značne nedôverčiví, pokus Obamovej administratívy o štátny prevrat v Turecku s cieľom odstrániť Erdogana veľmi naštrbil turecko-americké vzťahy. A aj keď sa Trump oficiálne od Obamu a jeho administratívy dištancuje, Erdogan si určite bude držať odstup a bude veľmi opatrný.

Americkí vojenskí odborníci považujú neprípustné, aby Turci ako členovia NATO mali vo svojej službe systém S-400, pretože by sa Rusi mohli dostať k citlivým informáciam o amerických lietadlách F-35. Nejde o bežné informácie dostupné o F-35 v tlači (neskutočne predražený a poruchový stroj, havária japonskej F-35A v Japonskom mori a smrť japonského pilota, podstatne nižšia rýchlosť ako majú ruské strategické bombardéry Tu-160 a i.), ruskí odborníci by mohli vďaka tureckým S-400 získať aj informácie o “stealth technológiach” americkej najmodernejšej stíhačky.

Ako bude vyzerať rozhovor medzi Erdoganom a Trumpom za zatvorenými dverami ťažko odhadnúť. Určite však k obnoveniu dialógu nepomôže vystupovanie  Roberta O’Briena, poradcu Bieleho domu pre národnú bezpečnosť, ktorý v nedeľu pohrozil Turkom rozhodnými sankciami, ak Turecko okamžite neodstráni zo svojej výzbroje S-400. Robert O’Brien verejne vyhlásil pre CBS, odvolávajúc sa na zákon CAATSA (zákon o sankciách), že v “NATO nie je miesto pre S-400 a ani pre nákupy ruskej vojenskej techniky a je potrebné aby Erdogan veľmi jasne pochopil americkú správu.

Erdogan je starý politický lišiak a chápe podstatne viac ako Robert O’Brien, poradca pre národnú bezpečnosť Bieleho domu. Americkí poradcovia prichádzajú a odchádzajú, Erdogan ostáva. O ‘Brien evidentne nechápe, že Američania už nie sú v takej istej pozícii ako pred 10-20 rokmi, keď ani nemuseli hroziť a všetci plnili ich predstavy. V dnešnom multipolárnom svete je realita iná a americký nátlak a agresivita už nefunguje na každého a určite nefunguje na Erdogana.

Kongres je vyložene proti Erdoganovi a tlačí na Trumpa, aby zaujal voči Turkom tvrdý a rozhodný postoj. Erdogan sa nemôže spoliehať na nepredvídateľného Trumpa, smerom ku americkému Kongresu ma Erdogan mimoriadne jasno. Kongres podporuje Kurdov, tlačí Trumpa do sankcií voči Turecdku a začiatkom novembra Kongres prijal nezáväzné uznesenie v ktorom uznal arménsku genocídu v časoch I. svetovej vojny, čo Turkov veľmi rozhnevalo (aj Slovensko uznáva genocídu Arménov). Kongres je pre Erdogana nepriateľské územie.

Podľa amerického odborníka Howarda Eissenstata –  Erdogan je dnes presvedčený, že USA potrebujú Turecko viacej ako Turecko USA. To že Obamovej administratíve nevyšiel prevrat v Turecku posunulo Erdogana do sféry vplyvu Ruska a neúspechy USA v Sýrii ubezpečili Erdogana, že s Ruskom a Čínou za chrbtom sa môže postaviť aj proti USA.

Howard Eissenstat takisto uviedol, že Turecko (okrem vyššie uvedených kontroverzných tém, ktoré majú s Američanmi) takisto nemieni prestať nezákonne ťažiť ropu v pobrežných vodách Cypru, čo zhoršuje vzťahy medzi Grékmi a Turkami (prečo by mal Erdogan prestať kradnúť ropu pri Cypre, keď aj Američania kradnú ropu v Sýrii?), Američania sú rozhorčení prístupom Turkov k zamestnancom americkej ambasády, ktorí boli zatknutí po pokuse o prevrat v Turecku (väčšina z nich už bola dávno prepustená, vo väzbe ostávajú Turci a Kurdi, ktorí pracovali pre Američanov). Američania takisto nevedia Turecku odpustiť, že Turci podľa ich názoru pomáhali Madurovi a Venezuelčanom prať špinavé peniaze a že Turci majú dlhodobo priateľské vzťahy s Iránom napriek tomu, že Američania požadujú, aby sa voči Iránu uplatňovala politika sankcií.

Na druhej strane Turci niekoľkokrát požiadali neúspešne Američanov, aby im vydali islamského kazateľa Fetullaha Gulena, ktorý je americkou politickou figúrkou a ktorého mienili Američania po neúspešnom pokuse o prevrat dosadiť do čela Turecka. Turci požadujú, aby Američania pozastavili podporu Kurdom z YPG, ktorých Turci označujú za teroristov. To je pre Američanov neprípustné, pretože Kurdi sú ich poslednou zástupnou armádou. Rusi zlomili Islamský štát, spolu s Iráncami, Sýrčanmi a Hizballáhom zahnali zvyšky proamerických sunnitských skupín do Idlibu, kde sa očakáva na budúci rok ofenzíva vládnych jednotiek. Ak Američania stratia Kurdov, budú v podobnom postavení ako v Afganistane a to nie je to, po čom Američania túžia.

Erdogan pred svojím odchodom do USA vyhlásil, že napriek problémom v bilaterálnych vzťahoch dúfa, že sa podarí vzájomné vzťahy Turecka a USA zlepšiť, existujú témy na ktorých sa Turci a Američania zhodnú, boj proti terorizmu je však tureckou prioritou. Podľa amerických odborníkov bude Erdogan vystupovať v Bielom dome s konkrétnymi požiadavkami – ochrana pred sankciami, odobrenie tureckej politiky voči Kurdom, vyhnúť sa škandálu (korupcia) v súvislosti so štátnou tureckou bankou Halkbank (Turecko a sankcie), ústupky vo veci S-400 v prospech Ankary. Problém však je, že Kongres značne obmedzuje právomoci Trumpa, takže Trump bude mať na rokovaniach s Erdoganom značne zviazané ruky

František Olčaj