Môj profil 
Predplatné
Bratislava 2. augusta (TASR/HSP/Foto:TASR)
Podľa klimatológa Milana Lapina je júlové masívne topenie grónskeho kontinentálneho ľadovca dôsledkom prebiehajúcej klimatickej zmeny. Ak sa trend nezmení, tento jav sa podľa Lapina bude opakovať so stále silnejšou intenzitou. “Nové výskumy ukázali, že v oblasti Arktídy sa otepľuje viac ako sa pôvodne očakávalo, už teraz je tam teplota o 3 stupne vyššia, ako vykazovali hodnoty pred 50 – 60 rokmi, to znamená, že sa aj zrýchľuje topenie grónskeho pevninského ľadovca,” uviedol pre TASR Milan Lapin, vedúci oddelenia klimatológie a meteorológie Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK v Bratislave.
NASA prostredníctvom svojich satelitov a meraní informovala, že od 8 do 12. júla sa začalo topiť 97 percent povrchu grónskeho kontinentálneho ľadovca. K topeniu takéhoto rozsahu dochádza podľa odborníkov v priemere každých 150 rokov. ” Aktuálnu situáciu môžeme jednoznačne priradiť ku klimatickej zmene, za ktorú je zodpovedný človek,” uviedol pre TASR
Nielen roztápanie, ale aj rozpínanie hrá rolu
Klimatológovia varujú, že voda z ľadovcov môže bezprostredne zvýšiť hladinu oceánov o pol druha metra. Toto však nie je jediné ohrozenie. Hladina morí podľa Lapina stúpa aj v dôsledku zvýšenej teploty na zemi: “Ako každý materiál aj morská voda sa teplom rozťahuje, v súčasnosti teplotná expanzia predstavuje zvýšenie hladiny o asi 15 centimetrov za posledných 100 rokov.”
Tento jav je známy všetkým kávičkárom, čajovým fanatikom, či obyčajným oteckom, ktorým mlieko v kastróle strojnásobilo zrazu svoj objem – vykypelo. Všimli sme si, že množstvo kávy v šálke tesne po zaliatí horúcou vodou je vyššie, než v čase, keď klesne na izbovú teplotu. Netreba nijako podozrievať kolegu v práci, že si na náš úkor vylepšuje svoju kofeínovú bilanciu. Pri vyššej teplote sa molekuly vody rýchlejšie pohybujú – voda vrie (akoby molekuly mlátili naokolo rukami nohami), potrebujú preto viac priestoru, než molekuly piva uskladneného pri 6 stupňoch Celzia (ktoré v správne orosenom pohári sedia tesne jedna vedľa druhej a preto sa v tom istom pollitráku nachádza pri šiestich stupňoch o kúštik viac molekúl piva, než pri čapovaní teplej pollitrovej žbrndy).
Ale vážne. Ak zvýši hladina oceánov vďaka teplotnej rozpínavosti vody a/alebo roztápaniu ľadovcov o 5-6 metrov, až sedmina ľudskej populácie príde o svoje domovy. “Možnosť obživy, bývania a existencie môže stratiť takmer miliarda ľudí na svete,” uvádza Lapin.
Slovensko to primárne nezasiahne, sekundárne…
Ide o stredno až dlhodobú perspektívu, teda 30 až 80 rokov. Napriek tomu sa na ňu treba pripraviť. Zem obkolesuje mrazivý vesmír a predsa sa sama nedokáže ochladiť natoľko, aby tento pomerne triezvy katastrofický scenár sa nestal o pár desaťročí realitou. “Zelené hlasy” volajúce po zmene síce často neponúkajú zmysluplné alternatívy, ale aspoň nastavujú zrkadlo. Horšie je, že bez radikálneho zníženia životnej úrovne, obmedzení výroby, následnej nezamestnanosti, chudoby a s tým spojeného hladu, zatiaľ nevieme technologicky tento proces celkom zvrátiť. Možno – ak by bola dostatočná politická vôľa a teda aj dosť peňazí na výskum nových bezuhlíkových foriem energií. Ale ruku na srdce. Je toto možné vo svete mocných ropných koncernov schopných kvôli niekoľkým galónom ropy vyvolať vojnu aj na tom najvzdialenejšom kúte sveta? Páčilo by sa pánom naftárom široké uplatnenie alternatívnych energetických koncepcií?
Sme stredozemná krajina a niektorí z horného Slovenska by možno aj radi privítali, keby sme mali hneď za Košicami a Nitrou vlastné more. Nie, tak vysoko hladiny oceáno nestúpnu. Napriek tomu sa oceánska problematika dotýka aj nás, aj keď nemusíme stavať hrádze ako Holanďania. Technologicky vyspelé krajiny si pomôžu aj o pár desaťročí, ale chudobný Bangladéš, rozsiahle oblasti juhovýchodnej Ázie a stovky ostrovov v Tichomorí a Indickom oceáne jednoducho zaniknú.
Ľudia sa dajú do pohybu. Nastane nové sťahovanie národov, tisícnásobne väčšie než to, ktoré spôsobilo zánik Ríma a antického sveta. Čo urobíme, ak nám zaklopú na dvere (s kalašnikovom v ruke)?
.jpg)
.jpg)
