Ekostopa Slovenska – dobiehame západ

Bratislava 2. augusta 2018 (HSP/Foto:Pixabay)

Ukazovateľ ekologickej stopy krajiny je komplexný ukazovateľ, ktorý sleduje spotrebu prírodných zdrojov ekonomikou danej krajiny, resp. nejakého regiónu. Sleduje nielen spotrebované zdroje pochádzajúce priamo z územia danej krajiny, ale aj spotrebované zdroje dovezené zo zahraničia, či vygenerovanú spotrebu zdrojov v zahraničí dovozom výrobkov. Napríklad také ukážkové vzorové a obrázkové Rakúsko spotrebuje nielen drevo vyťažené vo svojich lesoch, ale aj drevo dovezené a toho je v posledných rokoch veru požehnane, keďže Rakúsko sa vo veľkom podieľa na rabovačke ukrajinských lesov, ku ktorým otvoril cestu úspešný politický prevrat v roku 2014.

Ekosystém má určitú produkčnú kapacitu zdrojov a určitú absorpčnú kapacitu znečistenia, ktoré ľudská aktivita vygeneruje. Pokiaľ túto hranicu spoločnosť prekračuje, čerpá tzv. biologickú rezervu, čiže neobnoviteľne ničí prírodu. Budúcnosť bez vody, bez lesov, bez zdravej pôdy, bez dýchateľného vzduchu však v našej krajine trápi len veľmi málo ľudí. A vôbec nikoho vo vládnucich kruhoch. Jasným dôkazom je vývoj ekologickej stopy našej krajiny, ktorý je obrazom spôsobu života našej spoločnosti a jej vzťahu k matke prírode a jej vzťahu k sebe, k svojim deťom a k budúcim generáciám.

Národohospodárska politika je v súčasnosti v našej krajine bezobsažný termín a to z hlavne z dvoch dôvodov. Ideológia všetkých vládnucich politických strán posledných dvoch desaťročí (aj tých, ktoré sa marketingujú ako ľavicové) je čisto neoliberálna, čiže neriadiť nič, všetko predať, trh vie všetko a najlepšie. Druhým dôvodom je, že keď už sa už všetko predalo, nie je vlastne o čom rozhodovať. Naša ekonomika patrí predovšetkým Nemecku, Rakúsku, Holandsku, Taliansku, Francúzsku. Naša krajina je de iure suverénny štát, avšak de facto sme kolóniou, provinciou, lénom.

Ten tzv. úspešný príbeh, o ktorom s obľubou do kamier a mikrofónov hovoria niektorí vrcholoví politici, má aj svoje parametre a jedným z nich je aj naša ekologická stopa. Je nesporným faktom, že v ekologickej deštrukcii sme sa úspešne priblížili naším vzorom, ideálom a pánom. V ekologickej deštrukcii je naša krajina skutočne úspešným príbehom.

Ukazovateľ ekologickej stopy pozná niekoľko interpretácií. Jednou z nich je interpretácia v počte potrebných krajín, čiže koľko krát väčšie územie rovnakej kvality by spoločnosť potrebovala na uspokojenie svojej potreby zdrojov bez prekračovania kapacity územia. Druhou interpretáciou je počet potrebných planét, ktoré by sme potrebovali, ak by celý svet žil ako spoločnosť danej krajiny. Táto interpretácia je vhodná na medzinárodné porovnávanie.

Z údajov z roku 2017 organizácie Ecological Footprint Network vyplýva, že naša krajina dlhodobo prekračuje kapacitu svojho územia. V roku 2013 by sme potrebovali 1,6 krát väčšie územie na uspokojenie potreby zdrojov, pričom rekord bol v roku 2007 s hodnotou 1,87. V porovnaní s okolitými krajinami sme boli na tom dlhodobo najlepšie avšak predbehli sme Maďarsko. Poľsko, Česko aj Rakúsko sú na tom horšie.

Vývoj ekostopy v počte potrebných planét pre krajiny V4 a Rakúska za obdobie 1961 až 2013

Každá krajina má však iné územie veľkostne i zložením, preto pre medzinárodné porovnanie krajín je vhodnejšia interpretácia ekostopy počtom potrebných planét. Keby celý svet žil tak ako my na Slovensku, potreboval by v roku 2013 2,61 planét Zem, aby uspokojil dopyt po zdrojoch bez biodeficitu.

Na grafe porovnania s okolitými krajinami vidíme, že naša ekostopa narástla najviac, i keď nie je najvyššia. Na grafe porovnania s krajinami skupiny G7 vidíme, že sme sa priblížili Taliansku a Japonsku. Vidíme tiež, že Spojené štáty a Kanada sú dlhodobo ekologicky najdeštrukčnejšie krajiny na svete. Na grafe porovnania s krajinami BRICS, teda tzv. rozvíjajúcimi sa krajinami, vidíme, že väčšiu ekostopu má iba Rusko, pričom aj toľko kritizovaná Čína má ešte stále menšiu ekologickú stopu ako my.

Vývoj ekostopy v počte potrebných planét pre krajiny G7 a Slovenska za obdobie 1961 až 2013

Vývoj ekostopy v počte potrebných planét pre krajiny BRICS a Slovenska za obdobie 1961 až 2013

Celý svet neustále zvyšuje spotrebu prírodných zdrojov. Vlády veľkej väčšiny krajín a mnohé medzinárodné inštitúcie neustále tlačia na ekonomický rast, na medzinárodný obchod. To znamená len viac ekologickej deštrukcie. Sme v špirále samodeštrukcie, ktorá nás vedie ku veľkým konfliktom a ku kolapsu organizovanej spoločnosti. Žiaľ aj v našej krajine sa drvivá väčšina ľudí venuje len konzumu a jediné, čo ten konzum obmedzuje je výška príjmov. Chceme mať príjmy ako na západe, chceme sa mať ako na západe, chceme žiť ako na západe. V ekologickej deštrukcii sme už skoro tam – sme úspešný príbeh!

Kompletnú štúdiu s názvom Medzinárodné porovnanie ekologickej stopy Slovenska v rokoch 1993-2013 nájdete tu na akademickom repozitári.

Adrián Ondrovič, Ekonomický ústav SAV