Ekonómovia porovnali postavenie Slovenska v rebríčkoch konkurencieschopnosti

Bratislava 9. decembra 2019 (TASR/HSP/Foto:TASR-Martin Baumann)

Slovensko zaostáva v konkurencieschopnosti za svetom najmä v kvalite a efektívnosti verejných inštitúcií, inovačnej schopnosti a inovačnej aktivite podnikov, výdavkoch na výskum, vývoj a inovácie a efektívnosti trhu práce. Pozitívom naopak je makroekonomická stabilita, ľudský kapitál, vzdelanie, zručnosti a technologická pripravenosť. Vyplýva to z analýzy svetových rebríčkov konkurencieschopnosti, ktorú pripravili ekonómovia z Prešovskej univerzity v rámci projektu Konkurencieschopnosť, ekonomický rast a prežitie firiem

“Jednou z výskumných úloh bolo analyzovať konkurencieschopnosť národných ekonomík, porovnať slabé a silné stránky konkurencieschopnosti a zistiť, prečo je postavenie Slovenska v rôznych rebríčkoch rôzne,” povedala pri prezentácii výsledkov projektu Dana Kiseľáková z katedry financií Prešovskej univerzity v Prešove.

Hoci je rebríčkov konkurencieschopnosti niekoľko desiatok, vedci sa zamerali na najznámejšie, a to na Globálny index konkurencieschopnosti (GCI), Celosvetový index konkurencieschopnosti (WCI) a Doing business index (DBI).

Za roky 2014-2017 obsadilo Slovensko v indexe GCI priemerne 61. miesto. “Zmena nastala v roku 2018, keď došlo k zmene metodológie a Slovensko sa posunulo na 41. miesto rebríčka, keď ešte o rok skôr obsadilo 59. priečku,” uviedla Kiseľáková. V rámci Európy sa v minulom roku Slovensko posunulo o päť priečok vyššie na 21. miesto. Vedcov zaujalo, že Slovensko dosiahlo najmä v porovnaní krajín Európy slabé postavenie napriek tomu, že sa ekonomike v posledných rokoch darilo.

Najslabšie je Slovensko v dlhodobom porovnaní krajín v pilieri Inovácie v oblasti výskumu a vývoja. “To nám vychádzalo aj pri skúmaní iných globálnych indexov,” upozornila Kiseľáková. Druhým najslabším článkom, na ktorý ukazujú viaceré globálne indexy, je podľa nej kvalita verejných inštitúcií. Tretie najslabšie miesto slovenskej ekonomiky je podľa tohto prieskumu efektívnosť trhu práce a ako najlepšie, naopak, z GCI vyšli piliere zdravie a základné vzdelanie, makroekonomické prostredie a technologická pripravenosť.

Ďalší skúmaný globálny index je Celosvetový index konkurencieschopnosti, ktorý zverejňuje medzinárodný inštitút pre rozvoj manažmentu (IMD). Ten skúma štyri oblasti a spolu 342 kritérií. Postavenie Slovenska vo WCI sa postupne zhoršuje, keď z približne 64 posudzovaných štátov za sledované obdobie kleslo zo 45. na 55. miesto.

Na rozdiel od GCI, ktorý vychádza najmä z vyjadrení manažmentov firiem, sú dve tretiny kritérií z tohto indexu štatistické. “Tam niekde by sme mohli hľadať rozdiely v postavení Slovenska v jednotlivých rebríčkoch,” myslí si Kiseľáková. “Sú tam príliš veľké metodologické odlišnosti na to, aby boli výsledky rovnaké,” dodala. Najlepšie skončilo Slovensko v porovnaní rebríčka Doing business index, kde obsadilo vlani 42. miesto zo 190 krajín. V tomto roku sa však prepadlo na 45. miesto.

Pre lepšiu konkurencieschopnosť Slovenska je podľa ekonómov nutné prijať pravidlá, ktoré by napríklad aj s využitím e-governmentu obmedzili priestor pre možnú korupciu a klientelizmus. Nízka je tiež vymožiteľnosť práva a podnikateľské prostredie je príliš regulované. Na zlepšenie inovačnej výkonnosti navrhujú riešitelia rast výdavkov na výskum a vývoj, rozšírenie daňových stimulov na podporu vzdelávania či znižovanie regionálnych rozdielov inovačnej výkonnosti podporou regionálnych inovačných systémov.