Ekonomika bez hotovosti? Aké sú riziká? Stratíme už úplne kontrolu nad vlastným životom?

Bratislava 22. februára 2019 (HSP/Foto:TASR/AP-Elise Amendola)

Moderná ekonomika pomaly speje k tomu, že v obehu bude čoraz menej reálnych hotovostných peňazí. To však v konečnom dôsledku môže spôsobiť vážne komplikácie. Na problematiku formou videa upozornil ekonomický inštitút INESS.

Inštitút uvádza, že v súčasnosti vo svete prebiehajú preteky o to, ktorej národnej ekonomike sa podarí ako prvej stať sa celkom bezhotovostnou. Alebo skôr prebieha nenápadná, ale intenzívna vojna proti hotovosti.

Postupne boli obmedzené hotovostné prevody vo väčšine západných štátov. Vrátane Slovenska, kde momentálne platí limit 5000 eur pre firmy a 15 000 pre fyzické osoby.

“Svetové centrálne banky a vlády produkujú správy o výhodách finančného systému bez hotovosti, či rovno pripravujú scenáre prechodu. A je jedno, či sú to škandinávske krajiny, či absolutistická monarchia. Popredné finančné denníky vydávajú oslavné komentáre. Nechýbajú veľavážení ekonómovia a kartové spoločnosti.”

INESS uvádza sedem základných dôvodov, prečo nie je správne úplne zrušiť hotovosť.

“Prenesením celého finančného života nad ním strácate kontrolu. Môžete mať slušný príjem, vysoké úspory – ak vám bude zablokovaný účet, okamžite máte existenčný problém. Dôvodom môže byť omyl (napr. exekútora), podozrenie (alebo len obvinenie) z prania peňazí, či inej kriminality, alebo len návšteva krajiny na čiernom zozname.”

Nutnosť sprostredkovateľa – každá transakcia (okrem kryptomien) bude musieť prejsť cez sprostredkovateľa – banky, PayPal a iné. Každý prostredník pridáva do transakcie zvýšenú potrebu dôvery, že transakcia prebehne. Sprostredkovateľ bude môcť transakciu zadržať. “To je fajn, ak ste DPHčkový podvodník, ale horšie, ak posielate peniaze dcére na Erasmus do Panamy.”

Podľa INESS dôjde k zvýšeniu rizika finančnej krízy. “Po skúsenostiach z Grécka, Cypru, či Bulharska asi netreba príliš vysvetľovať. Aj vo vyspelých štátoch sa môže stať, že v e-bankingu stlačíte „poslať“ – a nič sa nestane. Na vrchole gréckej krízy lietali manažéri s peniazmi v kufríku, aby dokázali vyplatiť zahraničných (a niekedy aj domácich) dodávateľov. O prežití nerozhodovali čísla na firemných účtoch, ale množstvo papierikov v trezore. Do banky si svoje peniaze nikdy neukladáte, vždy ich banke požičiavate. V tom je pomerne zásadný rozdiel, ktorý nevidieť, kým všetko beží tak, ako má.”

Do veľkej miery ide aj o otázku súkromia. “Samozrejme, údaje o vašich nákupoch sú zamknuté v tých najpevnejších elektronických trezoroch a chránené balíkom zákonov. Ale to sú aj daňové údaje. A spomínate si, ako jeden bývalý premiér ktorejsi stredoeurópskej krajiny vedel zázračne vytiahnuť pred médiami dôverné daňové informácie toho politického oponenta, na ktorého ich práve potreboval?”

Inštitútu dodáva, že banky už dnes platia záporný nominálny úrok za peniaze, ktoré si „uložia“ v ECB. “Štandardný manévrovací priestor ECB sa po poslednej kríze zúžil na minimum. Možnosť uvaliť záporný nominálny (ten reálny je záporný už dávno) úrok aj na úspory občanov, to by bola vec! To by sa tá ekonomika hneď lepšie riadila!”

Dane. Lepší výber daní je argumentom propagátorov bezhotovostnej ekonomiky. Je ale aj zároveň jej rizikom. Ak máte apetít ako náš minister financií, počas ktorého kariéry bolo zavedených, alebo zvýšených 20 daní, asi je to jedno. Ale každé zvýšenie bežnej dane je politicky nepríjemné. Povedať voličovi do očí, že zvyšujeme DPH, to nie je len tak! Zvýšiť daň z finančných transakcií z 0,354% na 0,359% vyzerá oveľa nevinnejšie, pritom peňaženky daňovníkov to môže zaťažiť viac.

Sociálne dopady. Hotovosť pomáha ľudom lepšie plánovať svoje financie a menej sa zadlžovať. Cez hotovosť v šedej ekonomike sa dokážu zapojiť aj sociálne skupiny, ktoré inak nemajú šancu. V prípade veľkých prírodných katastrof, či občianskych vojen je hotovosť často mostom k prežitiu, či úteku.

Klaus: Tlačia majiteľov peňazí, aby sa správali podľa toho, ako si želá centrálna banka

K téme sa nedávno v rozhovore pre české médiá vyjadril aj bývalý prezident ČR Václav Klaus, ktorý takisto varoval pred snahou zbaviť ekonomiku krytých hotovostných peňazí.

Podľa Klausa aktivistické projekty štátneho intervencionizmu sa v poslednej dobe rodia ako huby po daždi nielen v Európe, ale aj v Amerike. “Akokoľvek sme dlho boli fanúšikmi Medzinárodného menového fondu a Svetovej banky, už dávno sme na ne zanevreli.” Ako príklad uvádza radikálny návrh dvojice pracovníkov MMF R. Agarwala a S. Krogstrupovej (Ind a Dánka) ako urobiť menovú politiku centrálnych bánk efektívnu.

“Svoj aktivizmus prezrádzajú jedným z mezinadpisov svojho textu na oficiálnom blogu MMF: “No room to Maneuver”. Je to opak koncepcií Miltona Friedmana, ku ktorým sa stále hlásim. Za každú cenu chcú vytvoriť priestor pre aktivistické “manévrovanie” menovými veličinami. Sú smutní z toho, že mimoriadne nízke úrokové sadzby od krízy rokov 2008-2009 neumožňujú žiaden výrazný pokles týchto sadzieb, a tým aj rozhodnú aktivitu centrálnych bánk. Vychádzajú z tézy, že historicky bolo pri vážnych recesiách treba znížiť úrokové sadzby o 3-6%. To podľa nich môžu dnes urobiť len tri krajiny OECD – Turecko, Mexiko a Island. Inde to urobiť nejde.”

“Preto keynesiánski aktivisti zúfajú. Chceli by zrušiť existenciu hotových peňazí, pretože – ak by boli všetky peniaze na bankových účtoch – s úrokovými sadzbami by sa dalo všeličo robiť – ísť aj výrazne do mínusu. Ak existuje cash, hotovosť, vysoko záporné úrokové sadzby by viedli k presunu všetkých peňazí z bankových účtov do formy hotovosti. To si aktivistickí centrálni bankári nemôžu želať. To by ich úlohu v ekonomike výrazne znížilo. Sú si však vedomí toho, že sa im úplne zrušiť hotové peniaze rýchlo nepodarí,” tvrdí Klaus.

Preto podľa neho prichádzajú s iným revolučným návrhom. “Ten je založený na myšlienke rozdeliť v jednotlivých krajinách menovú bázu na dve separátne domáce meny – na hotovosť a na elektronické (bankové) peniaze. Zámerom tejto myšlienky je získať popri úrokovej miere ďalší nástroj centrálnych bánk, ktorým by bola tzv. konverzná miera (the conversion rate) medzi týmito dvoma typmi peňazí. Centrálne banky by v takom prípade mohli manipulovať nielen s úrokovými sadzbami, ale aj s onou konverznou (možno tiež prepočítavacou) mierou. Keby mala hodnotu 0,9, znamenalo by to, že by majiteľ úsporného vkladu v banke za svojich 100 korún (na účte) dostal len 90 korún (v hotovosti). Hotovosti by tým boli výrazne znehodnotené a neoplatilo by sa držať peniaze v tejto forme. Takto skonštruovaný duálny menový systém by mohol úrokovým sadzbám vrátiť ich – hypotetickú – regulačnú úlohu.”

Tento návrh má podľa Václava Klausa mnoho detailov na doriešenie, ale jeho základný omyl a tragédia je podľa Klausa úplne evidentná.

“Je to aktivistický projekt ako “tlačiť” majiteľov peňazí, aby sa správali podľa toho, ako centrálna banka svoju taktovkou máva. Je to absolútne neprijateľné. Je to ďalší krok k obmedzeniu ľudskej slobody.”

“Je pôvabné, že aj tak veľký kritik detailov európskeho menového systému, ale zároveň veľký obhajca jeho podstaty, nemecký profesor H.W. Sinn, vo svojej poznámke k tomuto nápadu hovorí, že ak by toto Európska centrálna banka zaviedla, bol by to dôvod, aby Nemecko vystúpilo z eurozóny,” dodáva Klaus.