Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Ježišov postoj, ktorý pozorujeme v Evanjeliu dnešnej liturgie (Mk 6,30-34), nám pomáha chápať dva dôležité aspekty života. Tým prvým je odpočinok. Apoštolov, ktorí sa vracajú z namáhavej misie a s oduševnením rozprávajú o všetkom tom, čo vykonali, Ježiš s láskavosťou pozýva:

„Poďte vy sami do ústrania na pusté miesto a trochu si odpočiňte“ (v. 31). Pozýva ich odpočinúť si.

Týmto nám Ježiš dáva vzácne ponaučenie. Aj keď sa raduje, keď vidí, ako sú učeníci šťastní zo znamení pri ohlasovaní, nenaťahuje s komplimentmi a otázkami, ale je starostlivý o ich fyzickú i vnútornú únavu. A prečo tak robí? Pretože ich chce vyvarovať pred nebezpečenstvom, ktoré je vždy nástrahou aj pre nás: pred nebezpečenstvom nechať sa ovládnuť chvatom neustále robiť, padnúť do pasce aktivizmu, kde tým najdôležitejším sú výsledky, ktoré dosahujeme, a to, že sa cítime byť v hlavnej role, ako absolútni protagonisti.

Koľkokrát sa to stáva aj v Cirkvi: sme zaneprázdnení, bežíme, myslíme si, že všetko závisí na nás, a nakoniec nám hrozí, že zanedbáme Ježiša a dávame do stredu vždy len seba.

Z tohto dôvodu Ježiš pozýva svojich (učeníkov), aby si trochu odpočinuli v ústraní, spolu s ním. Nie je to len telesný oddych, ale aj oddych srdca. Pretože nestačí „vypnúť“, treba si odpočinúť naozaj. A ako sa to robí? Na to sa potrebujeme vrátiť k podstate vecí: zastaviť sa, zostať v tichu, modliť sa, aby sme nešli z jedného chvatu pracovného do ďalšieho chvatu dovolenkového.

Ježiš sa neodťahoval pred potrebami zástupu, ale každý deň ako prvú vec sa utiahol do modlitby, do ticha, do dôvernosti s Otcom. Jeho láskyplné pozvanie – odpočiňte si trochu – by nás malo sprevádzať: varujme sa, bratia a sestry, pred honbou po výkonoch, zastavme frenetický beh, ktorý nám diktujú naše agendy. Naučme sa postáť, vypnúť mobil, kontemplovať prírodu, zregenerovať sa v dialógu s Bohom.

Predsa však nám Evanjelium hovorí o tom, že Ježiš a učeníci si nemôžu odpočinúť tak ako by chceli. Ľudia ich nájdu a prichádzajú zovšadiaľ. V tej chvíli je Pán pohnutý súcitom. A tu je ten druhý aspekt: spolucítenie, čo predstavuje Boží štýl. Boží štýl je blízkosť, súcit a nežnosť. Koľko ráz v evanjeliu, v Biblii, nachádzame túto vetu:

„Mal súcit“. Ježiš, ktorý je tým pohnutý, venuje sa ľuďom a znovu sa púšťa do vyučovania (porov. v. 33-34).

Zdá sa to byť protirečením, ale v skutočnosti to ním nie je. Totiž jedine srdce, ktoré sa nenechá uniesť zhonom, je schopné pohnutia, čiže nenechať sa opantať sebou samým a vecami, čo má na práci, a dokáže si všimnúť druhých, ich rany, ich potreby. Spolucítenie sa rodí z kontemplácie. Ak sa naučíme skutočne odpočívať, staneme sa schopnými opravdivého spolucítenia. Ak si pestujeme kontemplatívny pohľad, udržíme si naše činnosti bez postoja dravosti, ktorá chce všetko vlastniť a konzumovať.

Ak zostaneme v kontakte s Pánom a nezahlušujeme v sebe to, čo je našou najhlbšou súčasťou, povinnosti nebudú mať moc obrať nás o dych a pohltiť nás. Potrebujeme – počúvajte dobre – potrebujeme „ekológiu srdca“, ktorá pozostáva z odpočinku, kontemplácie a spolucítenia. Využime na to letné obdobie!

A teraz sa modlime k Panne Márii, ktorá pestovala mlčanie, modlitbu a kontempláciu, a vždy ňou hýbe nežné spolucítenie s jej deťmi.

Solidarita pápeža: Nemecko, Belgicko, Holandsko, JAR a Kuba

Po modlitbe Anjel Pána a udelení požehnania venoval Svätý Otec pozornosť najprv severozápadnej Európe postihnutej záplavami:

„Vyjadrujem svoju blízkosť obyvateľom Nemecka, Belgicka a Holandska, zasiahnutým katastrofálnymi povodňami. Nech Pán prijme zosnulých a uteší ich príbuzných. Nech podopiera úsilie všetkých o pomoc tým, ktorí utrpeli ťažké škody.“

Ďalšia pápežova výzva smerovala k Juhoafrickej republike:

„V poslednom týždni prišli, žiaľ, správy o prípadoch násilností, ktoré priťažilo situácii mnohých našich bratov v Juhoafrickej republike, už prv postihnutých hospodárskymi a zdravotnými ťažkosťami z dôvodu pandémie. Spoločne s biskupmi krajiny sa obraciam so dôrazným apelom na všetkých v zodpovedných funkciách, ktorých sa to týka, aby pracovali pre pokoj a spolupracovali s verejnými autoritami na poskytnutí pomoci núdznym. Nech sa nezabudne na túžbu, ktorá viedla Juhoafrickú republiku k znovuzrodeniu vo svornosti medzi všetkými jej deťmi!“

Napokon sa Svätý Otec obrátil na obyvateľov Kuby. Aj priamo na námestí sv. Petra bola prítomná väčšia skupina s kubánskymi zástavami.

„Som nablízku aj drahému kubánskemu ľudu v týchto náročných momentoch, zvlášť rodinám, ktoré tým najviac trpia. Modlím sa k Pánovi, aby mu pomáhal budovať v pokoji, dialógu a solidarite stále viac spravodlivú a bratskú spoločnosť. Povzbudzujem všetkých Kubáncov, aby sa zverili do materskej ochrany Dobrotivej Panny Márie z Cobre. Ona nech ich sprevádza na tejto ceste.“

Viac článkov s náboženskou tematikou nájdete v kategórii Svetonázor.

Pošlite nám svoj príbeh s Bohom.