Môj profil 
Predplatné
Mikuláš Dzurinda priznáva, že problémom číslo jeden sú pre EÚ migranti. “Nevieme si rady predovšetkým s imigráciou, s prílevom utečencov, ktorí sa chcú dostať do EÚ pre lepšie životné podmienky. Imigrácia taktiež rozkývala doposiaľ pevnú nemeckú vládu. Posilnila postavenie či vyniesla k moci populistov a extrémistov.”
Problémom je podľa neho aj americký prezident Trump, ktorý vraj prijíma jednostranné rozhodnutia, ktoré nás podľa Dzurindu poškodzujú a ktoré hrozia globálnou obchodnou vojnou. Trump dokonca podľa bývalého šéfa SDKÚ-DS spochybňuje angažovanosť USA pri riešení globálnych bezpečnostných a ekologických problémov.
Pripomenul, že prvykrát v histórii čelíme odchodu členskej krajiny z EÚ. “A ani tu si nevieme rady s dohodou, ktorá by škody spojené s brexitom minimalizovala. A zároveň sa strachujeme, aby príklad Britov neinšpiroval aj niektorého ďalšieho člena EÚ,” poznamenal.
“Zdá sa mi, že si nevieme rady ani s riešením dôsledkov a dosahov globalizácie a 4. priemyselnej revolúcie. S javmi ako automatizácia a umelá intelegencia. Pracujúce rodiny, tradičné bašty kapitalizmu a jeho perspektívy, sa obávajú o budúcnosť svojich detí. Aj tieto sentimenty sú tiež mohutnou vodou na mlyn populistov. Nuž, a nevieme si rady ani s vládami členských krajín, ktoré nielenže odmietajú participovať na rozložení a podieľaní sa na záťaži spojenej s imigráciou, ale ešte aj porušujú pravidlá právneho štátu a liberálnej demokracie,” uviedol s tým, že kvôli týmto problémom EÚ pôsobí ťarbavo až paralyzovane a stráca rešpekt a autoritu.
Riešenia Dzurindu
Sám navrhuje niekoľko riešení, keďže “EÚ nie je schopná rozhodným spôsobom ovplyvňovať vývoj ani vo svojom susedstve, či už smerom na východ ako v krajinách Východneho partnerstva, na Blízkom východe alebo v severnej Afrike, nieto ešte globálne. Vývoj dospieva do štádia, keď by sa EÚ mala odhodlať na strategické rozhodnutie: dobudovať EÚ do podoby autentickej, funkčnej federácie. Zoskupeniu štátov fungujúcich striktne na princípe subsidiarity,“ popisuje Dzurinda riešenie.” Bývalý predseda vlády z rokov 1998 až 2006 navrhuje, by znamenalo, že o zahraničnej a bezpečnostnej politike, jednotnom trhu či spoločnej mene by sa rozhodovalo centrálne, ale o daniach, sociálnej politike, kultúre aj etických otázkach by si rozhodovali členské štáty samostatne.
Federálna Európska únia by si podľa Dzurindu „zvolila svojho prezidenta v priamych voľbách a ten by vymenoval vládu, ktorá by spravovala zverené kompetencie“. Expremiér argumentuje tým, že by EÚ konečne mala jedného „predstaviteľa zodpovedného za správu zverených kompetencií, oprávneného vyjednávať a prijímať záväzky v mene celej EÚ“.
Dodáva, že základom musí byť iniciatíva Nemecka a Francúzska. Ak tieto veľmoci spoja svoje peniaze a zbrane, projekt európskej federácie by dostal podľa bývalého premiéra nielen pevný základ, ale aj reálnu perspektívu. „Čoraz viac sa mi zdá, že toto je cesta, ktorá poskytne EÚ a jej členským krajinám reálnu nádej na budúcnosť. Iba silná EÚ zjednotená v kľúčových otázkach bezpečnostnej a zahraničnej politiky, hovoriaca skutočne jednotným hlasom, môže vzbudzovať nielen nádej, ale aj rešpekt. A tam, kde bude iným chýbať rešpekt a Únii bezpečnosť, tam si ju EÚ dokáže vynútiť. Pretože bude schopná európske bezpečnostné záujmy nielen definovať, ale si ich aj v nevyhnutných prípadoch vynucovať,“ napísal Dzurinda.
Hard power
V marci tohto roku Dzurinda vyhlásil, že Európska únia a NATO by mali razantnejšie pristupovať v odpovediach na údajné agresie Ruskej federácie, medzi ktoré zaradil aj nepotvrdenú otravu agenta Skripala a jeho dcéry (viac v článku).
“Európa musí k tradičnej soft power, či sa nám to páči, alebo nepáči pridať aj hard power. My musíme ukázať silu. A nie len ukazovať, ale keď je treba aj konať a zasiahnuť,” povedal v televíznej debate Českej televízii.
Mikuláš Dzurinda je v súčasnosti predsedom Centra pre európske štúdiá Wilfrieda Martensa pri Európskej ľudovej strane.
.JPG)
