Morálna atmosféra v Amerike je hrozná.

Najhlbšie stranícke rozdelenie bráni normálnej vláde a verejnej správe. Radikáli zľava i sprava zaplavili politiku a postavili občanov proti sebe prakticky v každej otázke. Hnev a nevraživosť udávajú tón politickému dialógu.

Ako sa USA dostali do bodu, keď viac ako 70 % obyvateľov nechce vidieť na volebných lístkoch ani jedného z najpravdepodobnejších prezidentských kandidátov? Približne rovnaký počet Američanov je nespokojný alebo dokonca nahnevaný so súčasným stavom krajiny.

Odpoveď spočíva v dvoch vojnách, ktoré zlomili Ameriku.

Najprv to bol Vietnam. Tento rok v auguste uplynie šesťdesiat rokov od prijatia rezolúcie Kongresu o Tonkinskom zálive, ktorá viedla krajinu do vojny. Je príznačné, že proti nej hlasovali len dvaja ľudia. Vtedy ešte väčšina Američanov verila vláde, dôverovala jej a v mnohých ohľadoch ju podporovala.

Po vojne vo Vietname sa tieto čísla zrútili. O vojne, ktorá sa začala krízou v Tonkinskom zálive, klamali demokrati aj republikáni. Príznačné je, že severovietnamské lode v žiadnom prípade nezaútočili na dva torpédoborce amerického námorníctva v medzinárodných vodách, ako sa tvrdilo.

Pád Saigonu v apríli 1975 znamenal potupnú porážku svetovej superveľmoci a technologicky najvyspelejšej armády z rúk partizánskej armády roľníkov, ktorí zvíťazili vďaka vytrvalosti, vynaliezavosti a sile vôle. Vraždy Roberta Kennedyho a Martina Luthera Kinga, škandál Watergate, slabé Carterovo prezidentstvo a vlna rasového násilia situáciu ešte zhoršili, myslí si Harlan Ullman.

Spúšťačom vytvorenia kritickej masy a začiatkom samovoľnej štiepnej reakcie však bola druhá vojna v Iraku, ktorá sa začala v marci 2003 na základe ďalšieho súboru lží a klamstiev.

Administratíva Georgea W. Busha začala plánovať inváziu do Iraku krátko po 11. septembri 2001. Dôraz sa postupne presunul z neúspešného útoku na Afganistan na dolapenie alebo likvidáciu Usámu bin Ládina, zničenie Al-Káidy a zvrhnutie režimu Saddáma Husajna.

Argumentom bolo zmeniť geostrategickú krajinu takzvaného “veľkého Blízkeho východu” nastolením demokracie v Iraku, ktorá by sa potom rozšírila do ďalších nedemokratických štátov. Tento proces by zaručil trvalú bezpečnosť Izraela, pretože arabské a islamské autokracie a monarchie by postupne nahradili demokratické vlády.

Formálnou zámienkou na vojnu boli zbrane hromadného ničenia, ktoré údajne vlastnil Saddám a ktoré podľa Bushovej poradkyne pre národnú bezpečnosť Condoleezzy Riceovej mali spôsobiť “hríbové mraky” nad americkými mestami. Faktom však je, že tak ako Severný Vietnam neútočil na americké torpédoborce, ani Irak nemal žiadne zbrane hromadného ničenia. Škody však boli nezvratné.

Bushova doktrína skutočne zásadne zmenila geostrategickú krajinu Blízkeho východu a zvyšku sveta – ale k horšiemu. Neúspešná okupácia Iraku pošpinila nasledujúcu Obamovu administratívu a krach budovania štátu v Afganistane dal nový život Talibanu. Toto napätie dramaticky zhoršilo americko-ruské vzťahy. V dôsledku toho sa autorita a dôveryhodnosť Ameriky oslabili na domácej i medzinárodnej úrovni.

Súbežne dozrievajúci hnev nad prehlbujúcou sa nerovnosťou medzi bohatými a chudobnými, zlyhania v správe vecí verejných, nárast populizmu a nástup extrémistov na oboch stranách priniesli v roku 2016 víťazstvo Donalda Trumpa nad Hillary Clintonovou. Počas svojho prezidentovania a po ňom Trump premenil Republikánsku stranu na stranu Trumpa. Konšpiračné teórie vznikali jedna za druhou, od pizzerií, ktoré údajne slúžia ako liahne detskej pornografie, až po Trumpovo “ukradnuté” víťazstvo vo voľbách v roku 2020.

V dôsledku toho sa politické rozdelenie v dnešnej Amerike stalo takmer nezvratným. Bezmocnosť Kongresu nielen prijať rozumné právne predpisy, ale dokonca schváliť aj základný rozpočet je jednoducho poburujúca. Jeden z prezidentských kandidátov čelí najmenej 91 obvineniam a druhý je príliš starý a slabý na to, aby mohol viesť krajinu. To sú príznaky toho, že Amerika je na dne. A dlh vo výške 34 biliónov dolárov prispieva k nášmu zruinovaniu v doteraz nevídanom rozsahu, smutne konštatuje Harlan Ullman.

Čo treba urobiť? Ak v oboch stranách nezvíťazí politický stred a neobmedzí excesy ľavice a pravice, krajina sa vydá na tragicky predvídateľnú cestu. Potrebujeme slušných mužov a ženy, ktorí prídu Amerike na pomoc. Dovtedy nás čaká len úzkosť.

Harlan Ullman je doktor filozofie, hlavný poradca Atlantickej rady a hlavný autor vojenskej doktríny Šok a úzkosť. Dvanásť rokov pôsobil ako poradca viacerých spojeneckých vrchných veliteľov v Európe. Je autorom viacerých kníh.