V spomínaných regiónoch žijú zväčša obyvatelia maďarskej národnosti. Situáciu podrobnejšie popísal člen vedenia Spoločnosti ukrajinského jazyka Prosvita Georgij Filipčuk: „Naša ukrajinská mládež, ktorá ide na vysoké školy, má katastrofálne znalosti ukrajinského jazyka. 41% hovorí veľmi slabo, neovládajú ukrajinčinu, nehovoria po ukrajinsky. 12% vôbec nechápe, o čom s nimi hovoria. 63% mládeže, ukrajinských občanov, je prakticky neschopných komunikovať v ukrajinskej spoločnosti,“ posťažoval sa Filipčuk.
Už vlani sa ukrajinská spisovateľka nacionalistického razenia Larisa Nicojová sťažovala, že vplyv Maďarska na „Zakarpatie“ spôsobil to, že deti, ktoré žijú na tomto území, vnímajú Ukrajincov ako cudzincov. Podľa Nicojovej slov je výučba ukrajinčiny v školách na Zakarpatí často čírou formalitou, pretože rodičia mnohých žiakov sa orientujú na Maďarsko: „Žiaľ, máme tu katastrofálnu situáciu. Deti, absolventi základných škôl, nerozumejú ukrajinskému jazyku. Povedzme, že staršie pokolenie ešte rozumie, no deti, ktoré sa učia po ukrajinsky, hľadia na nás, na Ukrajincov, ako na cudzincov. Oni nerozumejú. Pýtaš sa ich, ako sa dostať k tomu, či inému domu, k dedinskému klubu, a oni tomu nerozumejú,“ žiali Larisa Nicojová.
Igor Mirošničenko zo strany Svoboda vedenej jedným z lídrov krvavého kyjevského euromajdanu v roku 2014 Olegom Ťahnibokom v relácii televíznej stanice 112 upozornil, že členovia EÚ, Maďarsko a Poľsko, sú hrozbou pre Ukrajinu: „Pokiaľ ide o dvojité občianstvo, je to veľmi nebezpečná vec, práve v podmienkach Ukrajiny: „U nás sú rôzne regióny, kde dvojité občianstvo už de facto existuje. Maďarsko rozdalo veľmi veľa pasov, Poliaci rozdávajú pasy. A nerozdávajú ich len tak. Viete, že Maďari už urobili určité vyhlásenia, keď povedali, že sa budú snažiť vydobyť si národné autonómie na teritóriách, kde kompaktne žijú ich občania. To znamená, že Ukrajina sa môže de iure zmeniť z unitárneho štátu na federáciu. A federatívny štát pre Ukrajinu znamená koniec jej nezávislosti,“ zhrozil sa Igor Mirošničenko.
Poľsko, Maďarsko i Rumunsko, na rozdiel od Slovenska, na Ukrajine naozaj nepochybne sledujú svoje ciele. Do karát im však hrá v prvom rade ukrajinská, Západom inšpirovaná politika „zabi sebe v Rusa a nenáviď vlastnú ruskú históriu i svojich ruských predkov a považuj Rusov a Rusko za svojich nepriateľov“. Mirošničenko tiež neuviedol, o akej nezávislosti možno hovoriť v prípade krajiny, v ktorej je vrátnik na americkom veľvyslanectve dôležitejší ako oficiálny ukrajinský štátny predstaviteľ.
Vladimír Mohorita