Dve najväčšie veľmoci Európy budú bojovať o ruské zdroje

Pred niekoľkými dňami zástupca predstavenstva ruskej spoločnosti Gazprom Alexandr Medvedev v rozhovore pre televíziu Rossija 24 oznámil, že aby sa uspokojil rastúci dopyt po ruskom plyne v Európe, je jeho firma pripravená postaviť ďalší plynovod pozdĺž dna Baltského mora – Severný prúd 3, informuje Dmitrij Lekuch

„Vždy sme hovorili, že budeme dodávať Európe toľko plynu, koľko budú potrebovať. Máme potvrdené rezervy, máme dopravu, staviame nové plynovody. Pokiaľ Európa prehovorí o svojich potrebách a bude pripravená podpísať potrebné zmluvy, nevylučujem, že budú potrebné nové projekty pre prepravu plynu. Napríklad Severný prúd 3,” povedal.

Účinok tohoto prehlásenia bol natoľko silný, že “do prípadu boli nasadené mediálne špeciálne jednotky”, uvádza Lekuch. Argumenty sa uvádzali najrôznejšie a často trochu rozporuplné. V jednom a tom samom materiáli, napríklad, môže byť súčasne prítomné tvrdenie, že Európa nepotrebuje ruský plyn a Gazprom „berie stavbu plynovodov ako šport”.

Živá diskusia skončila konsenzom, že ruský plynový gigant jednoducho blafuje. Cieľom je „trollovanie Ukrajincov” a „dokončenie Severného prúdu 2, ktorý nikto nepotrebuje”.

Medzitým všetkým, ktorí sa viac alebo menej zaujímajú o problémy európskych energetických trhov, je nad slnko jasné, že Alexander Medvedev nevtipkoval a nikoho netrolloval.

Existujú dva faktory.

Po prvé, je to vyčerpanie vlastných európskych rezerv.

Vláda Holandska oznámila v januári zníženie ťažby na kedysi najväčšom holandskom nálezisku Groningen do roku 2022 o polovicu resp. na 12 miliard metrov kubických ročne. Aby bolo jasné, pred rokom ročná ťažba v Groningenu dosahovala 50 miliard metrov kubických. A podľa holandského premiéra Marka Rutteho do roku 2030 bude ťažba v tejto oblasti úplne ukončená. Ťažba klesá v Nórsku a Škótsku. Podľa správy Oxford Institute for Energy Studies v roku 2020 ťažba plynu v EÚ klesne zo súčasných 256 miliard na 212 miliard metrov kubických ročne, a do roku 2030 dokonca až na 146 miliard metrov kubických.

Po druhé, dopyt po plyne v Európe bude len rásť.

Staré tepelné elektrárne sa uzatvárajú. Do roku 2022 budú uzatvorené všetky jadrové elektrárne v Nemecku, i keď ich podiel v nemeckom energetickom priemysle kedysi činil takmer štvrtinu domácej spotreby. Spotreba plynu naopak stále rastie.

LNG sa nepodarí uspokojiť vznikajúci dopyt. Nie sú porovnateľné v cenách so zemným plynom a zatiaľ neexistujú žiadne technické riešenia tohoto problému. Zvýšiť ceny plynu pre obyvateľstvo sa možno podarí, ale pre rozvinutý európsky priemysel skvapelnený zemný plyn bude znamenať smrť — zvýšenie nákladov na energeticky náročné produkty technologického reťazca vedie k jeho nekonkurencieschopnosti na svetových trhoch.

A teraz o tom najzaujímavejšom v tejto „plynovej rovnici”.

V utorok prvá z dvoch vetví Tureckého prúdu dosiahla pobrežie Turecka.

A ako povedal Alexander Medvedev, vo veľmi blízkej budúcnosti si Gazprom nakoniec zvolí trasu prepravy Tureckého prúdu do Európy (od druhej vetvy, ktorá sa teraz aktívne buduje). „V súčasnej dobe se diskutuje o dvoch hlavných možnostiach. Pokiaľ ide o trhy, je to Grécko, Taliansko, Bulharsko, Srbsko, Maďarsko,” povedal zástupca spoločnosti.

To znamená, že Gazprom svojou správou o Severnom prúde 3 v žiadnom prípade nikoho netrolloval. Len oznámil, že je to zatiaľ nevyžiadaný, ale už potenciálne nevyhnutný tender.

Takže teraz nechajte Turecko a Nemecko súťažiť o to, kto bude stavať nový plynovod a teda bude hlavným centrom pre ruský plyn, „ktorý nikto nepotrebuje”, uzatvára Lekuch.