Dvaja starci prezradili tajomstvá Ameriky

Washington 17. januára 2023 (HSP/indianpunchline/Foto:TASR/AP-Patrick Semansky)

Pravdepodobnosť, že škandál okolo prísne tajných dokumentov poškodí Joeovi Bidenovi, je pomerne nízka, konštatuje významný indický medzinárodný pozorovateľ, bývalý veľvyslanec M. K. Bhadrakumar

Je to preto, že Biden je 500-kilový partizán, ktorý strávil 46 rokov v koridoroch moci vo Washingtone a je dostatočne skúsený na to, aby manipuloval americkým politickým systémom.

Spôsob, akým si vybojoval nomináciu na kandidáta svojej strany v prezidentských voľbách v roku 2016, výrečne svedčí o jeho manipulatívnych schopnostiach. Už teraz sa rozbieha kampaň, ktorá znižuje závažnosť tajných dokumentov nájdených v jeho dome v Delaware a vo washingtonskej kancelárii, ktorú kedysi používal.

Časopis Atlantic, ktorý je vlajkonosičom súčasnej administratívy, už na základe skromných dostupných podrobností o prípade dospel k záveru, že “medzi Bidenovým vlastníctvom týchto dokumentov a správaním [Donalda] Trumpa v súvislosti s dokumentmi uchovávanými v Mar-a-Lago možno nájsť len tú najpovrchnejšiu paralelu”.

Rovnako v dômyselnom komentári starší pracovník v oblasti Governance Studies v Brookings Institution (ktorý je napojený na americký establišment) Benjamin Wittes v Lawfare napísal, že “Momentálne vieme len to, že relatívne malé množstvo utajovaných materiálov z Obamovej éry sa našlo tam, kde nemalo byť, a to v troch prípadoch a na troch miestach spojených s obdobím medzi Bidenovým viceprezidentstvom a jeho prezidentstvom… To však neznamená, že sa z toho pravdepodobne vykľuje trestný prípad. V skutočnosti je to veľmi neperspektívny trestný prípad…. A čo sa týka symetrie s vyšetrovaním v Mar-a-Lago? Niekedy sú optické ilúzie len optickými ilúziami.”

Je zrejmé, že títo spin doktori vedome odpútavajú pozornosť od zjavného – od všeobecnej povahy samotného trestného činu – s cieľom zbaviť Bidena viny a zároveň podľa možnosti tlačiť na ukrižovanie Trumpa.

Sotva je niekto zvedavý, čo sa v tých dokumentoch vlastne nachádza. Prvé odhalenia – zdroje to povedali CNN a New York Times -, že prvý súbor desiatich tajných dokumentov, ktoré sa našli v novembri v zamknutej skrini v think tanku Penn Biden Center vo Washingtone, obsahoval informačné materiály o Ukrajine z obdobia, keď bol Biden viceprezidentom. Je to skutočne veľmi aktuálna téma.

Prezident Obama bol v zahraničnej a bezpečnostnej politike nováčikom. Na druhej strane, Biden bol senátorom 36 rokov predtým, ako bol Obama zvolený za prezidenta, a väčšinu tohto času pôsobil vo Výbore pre zahraničné vzťahy, buď ako predseda, alebo ako menšinový člen. Nie je prekvapením, že Obama pridelil Bidenovi portfólio, ktoré zahŕňalo Latinskú Ameriku, Afganistan, Irak a Ukrajinu, čo si vyžadovalo skôr politickú šikovnosť než diplomatické schopnosti – v čom sa Biden vyžíval.

O úlohe Victorie Nulandovej, námestníčky ministra zahraničných vecí v súčasnej administratíve, pri riadení prevratu a zmeny režimu na Ukrajine v roku 2014 sa toho popísalo veľa, ale jej mentorom v tom čase nebol nikto iný ako Biden, ktorý zohral praktickú úlohu pri prechode Kyjeva k novému zriadeniu, ktoré je voči Rusku nepriateľské.

V rokoch 2014 až 2016, teda počas celých rokov, sa Biden vžil do špinavostí a predajnosti v ukrajinskej politike ako ryba do vody. Z času na čas sa objavili obvinenia – že mal obrovský vplyv na novú elitu v Kyjeve, ktorá, samozrejme, do veľkej miery závisela od americkej protekcie, čo umožnilo jeho rodinným príslušníkom dosahovať obrovské finančné zisky.

Už minulý rok v máji sa v reportáži NBC uvádzalo, že “ak republikáni prevezmú kontrolu nad Kongresom, čo sa zdá byť pravdepodobné, využijú svoju právomoc predvolania a pokúsia sa nájsť a poukázať na akékoľvek finančné prepojenia medzi otcom a synom”.

Jednou z prvých vecí, ktoré republikáni urobili tento mesiac po prevzatí kontroly nad Snemovňou reprezentantov, bolo začatie formálneho vyšetrovania obvinení voči Hunterovi Bidenovi, prezidentovmu synovi.

Politická kultúra USA však zaváňa cynizmom, pokrytectvom a dvojzmyslom a Možno bezpečne vylúčiť, že by ktorákoľvek strana amerického politického rozdelenia – demokrati a republikáni – skutočne mala záujem držať fakľu na zmenu režimu na Ukrajine v roku 2014, ktorá viedla k sledu udalostí, ktoré priviedli veci na pokraj svetovej vojny.

Paradoxom je, že ak je vôbec v týchto činoch zo strany Trumpa a Bidena nejaký zločin, tak nie v kompromitovaní štátneho tajomstva, ale v samotnom obsahu týchto dokumentov. Skutočnými obeťami zločinu sú totiž obyvatelia Ukrajiny, ktorí prešli nesmiernym utrpením, a Američania, ktorí nevedia, že zahraničná politika USA spôsobila takú pohromu ďalšiemu nešťastnému národu.

Zatiaľ čo tajomstvá, ktoré sa skrývajú v týchto dokumentoch, sú pravdepodobne dobre známe svetovému spoločenstvu, najmä Európanom, ktorí boli v skutočnosti spoluvinníkmi tohto zločinu – a samozrejme Rusom, ktorí boli nemými svedkami -, je to americký ľud, ktorý bol držaný v nevedomosti o tom, čo politická trieda chystá, kto plánuje vojny ako politiku, vojensko-priemyselný komplex atď.

Preto sa zdá, že na obsahu týchto dokumentov nezáleží. V každom prípade sa zástupná vojna USA proti Rusku teší dvojstrannému konsenzu a bude pokračovať bez ohľadu na tento zádrhel. A bude pokračovať v žabomyšom pohybe Európanov na vražedných poliach Ukrajiny, kým sa nenaplní jeho agenda. Symbiotický vzťah medzi Bidenom a Zelenským je tiež samozrejmý.

Napriek tomu sa však zdá, že vo vnímaní americkej verejnosti obaja títo politici – Trump aj Biden – zle zaobchádzali s vládnymi tajomstvami a teraz sa osobitný poradca hlbšie zaoberá tým, čo urobili zle. Trump sa previnil, pretože podľa zákona o prezidentských záznamoch majú záznamy Bieleho domu po skončení administratívy putovať do Národného archívu a predpisy vyžadujú, aby boli takéto spisy bezpečne uložené.

Bidenov zločin je ešte závažnejší, pretože ani nebol prezidentom (ktorý má napokon právomoc odtajniť dokumenty), keď dokumenty odnášal z Bieleho domu do svojej súkromnej garáže.

Je pravdepodobné, že Trump nespolupracoval v plnom rozsahu. Potom však dvojmesačný odstup medzi prvým Bidenovým objavom – niekoľko dní pred novembrovými voľbami v polovici volebného obdobia – a zverejnením správy v januári vyvoláva u prezidenta nepríjemné otázky týkajúce sa transparentnosti a pokusu o utajenie.

Aj keď Biden opäť obvinil Trumpa z “absolútnej nezodpovednosti”, jeho vlastné dnešné ospravedlnenie znie, že bol “prekvapený”, že v jeho bývalej kancelárii sa nachádzajú citlivé dokumenty. Viditeľne na zadnej nohe vysvetľoval, že druhý nález popri jeho cennej Corvette bol v “zamknutej garáži. V PORIADKU? Takže to nie je tak, že by ležali na ulici”.

Ani jeden z týchto dvoch starcov blížiacich sa k osemdesiatke – a keď sa nad tým zamyslíme, jeden z nich môže byť budúcim americkým prezidentom – nie je presvedčivý. Preto by sa táto otázka mohla stať pre oboch pretrvávajúcim politickým bolehlavom, keď začnú svoje kampane pred voľbami v novembri 2024.

Totiž, ako povedal Larry Sabato, autor bestsellerov o americkej politike a jeden z najuznávanejších politických analytikov v krajine, pre denník Guardian: “V mysliach verejnosti si teraz povedia: ‘Nuž, kázeň na oba vaše domy. Obaja ste vinní. Hanba vám obom. Je po všetkom.”