Je to preto, že Biden je 500-kilový partizán, ktorý strávil 46 rokov v koridoroch moci vo Washingtone a je dostatočne skúsený na to, aby manipuloval americkým politickým systémom.

Spôsob, akým si vybojoval nomináciu na kandidáta svojej strany v prezidentských voľbách v roku 2016, výrečne svedčí o jeho manipulatívnych schopnostiach. Už teraz sa rozbieha kampaň, ktorá znižuje závažnosť tajných dokumentov nájdených v jeho dome v Delaware a vo washingtonskej kancelárii, ktorú kedysi používal.

Časopis Atlantic, ktorý je vlajkonosičom súčasnej administratívy, už na základe skromných dostupných podrobností o prípade dospel k záveru, že “medzi Bidenovým vlastníctvom týchto dokumentov a správaním [Donalda] Trumpa v súvislosti s dokumentmi uchovávanými v Mar-a-Lago možno nájsť len tú najpovrchnejšiu paralelu”.

Rovnako v dômyselnom komentári starší pracovník v oblasti Governance Studies v Brookings Institution (ktorý je napojený na americký establišment) Benjamin Wittes v Lawfare napísal, že “Momentálne vieme len to, že relatívne malé množstvo utajovaných materiálov z Obamovej éry sa našlo tam, kde nemalo byť, a to v troch prípadoch a na troch miestach spojených s obdobím medzi Bidenovým viceprezidentstvom a jeho prezidentstvom… To však neznamená, že sa z toho pravdepodobne vykľuje trestný prípad. V skutočnosti je to veľmi neperspektívny trestný prípad…. A čo sa týka symetrie s vyšetrovaním v Mar-a-Lago? Niekedy sú optické ilúzie len optickými ilúziami.”

Je zrejmé, že títo spin doktori vedome odpútavajú pozornosť od zjavného – od všeobecnej povahy samotného trestného činu – s cieľom zbaviť Bidena viny a zároveň podľa možnosti tlačiť na ukrižovanie Trumpa.

Sotva je niekto zvedavý, čo sa v tých dokumentoch vlastne nachádza. Prvé odhalenia – zdroje to povedali CNN a New York Times -, že prvý súbor desiatich tajných dokumentov, ktoré sa našli v novembri v zamknutej skrini v think tanku Penn Biden Center vo Washingtone, obsahoval informačné materiály o Ukrajine z obdobia, keď bol Biden viceprezidentom. Je to skutočne veľmi aktuálna téma.

Prezident Obama bol v zahraničnej a bezpečnostnej politike nováčikom. Na druhej strane, Biden bol senátorom 36 rokov predtým, ako bol Obama zvolený za prezidenta, a väčšinu tohto času pôsobil vo Výbore pre zahraničné vzťahy, buď ako predseda, alebo ako menšinový člen. Nie je prekvapením, že Obama pridelil Bidenovi portfólio, ktoré zahŕňalo Latinskú Ameriku, Afganistan, Irak a Ukrajinu, čo si vyžadovalo skôr politickú šikovnosť než diplomatické schopnosti – v čom sa Biden vyžíval.

O úlohe Victorie Nulandovej, námestníčky ministra zahraničných vecí v súčasnej administratíve, pri riadení prevratu a zmeny režimu na Ukrajine v roku 2014 sa toho popísalo veľa, ale jej mentorom v tom čase nebol nikto iný ako Biden, ktorý zohral praktickú úlohu pri prechode Kyjeva k novému zriadeniu, ktoré je voči Rusku nepriateľské.

V rokoch 2014 až 2016, teda počas celých rokov, sa Biden vžil do špinavostí a predajnosti v ukrajinskej politike ako ryba do vody. Z času na čas sa objavili obvinenia – že mal obrovský vplyv na novú elitu v Kyjeve, ktorá, samozrejme, do veľkej miery závisela od americkej protekcie, čo umožnilo jeho rodinným príslušníkom dosahovať obrovské finančné zisky.

Už minulý rok v máji sa v reportáži NBC uvádzalo, že “ak republikáni prevezmú kontrolu nad Kongresom, čo sa zdá byť pravdepodobné, využijú svoju právomoc predvolania a pokúsia sa nájsť a poukázať na akékoľvek finančné prepojenia medzi otcom a synom”.

Jednou z prvých vecí, ktoré republikáni urobili tento mesiac po prevzatí kontroly nad Snemovňou reprezentantov, bolo začatie formálneho vyšetrovania obvinení voči Hunterovi Bidenovi, prezidentovmu synovi.

Politická kultúra USA však zaváňa cynizmom, pokrytectvom a dvojzmyslom a Možno bezpečne vylúčiť, že by ktorákoľvek strana amerického politického rozdelenia – demokrati a republikáni – skutočne mala záujem držať fakľu na zmenu režimu na Ukrajine v roku 2014, ktorá viedla k sledu udalostí, ktoré priviedli veci na pokraj svetovej vojny.

Paradoxom je, že ak je vôbec v týchto činoch zo strany Trumpa a Bidena nejaký zločin, tak nie v kompromitovaní štátneho tajomstva, ale v samotnom obsahu týchto dokumentov. Skutočnými obeťami zločinu sú totiž obyvatelia Ukrajiny, ktorí prešli nesmiernym utrpením, a Američania, ktorí nevedia, že zahraničná politika USA spôsobila takú pohromu ďalšiemu nešťastnému národu.

Zatiaľ čo tajomstvá, ktoré sa skrývajú v týchto dokumentoch, sú pravdepodobne dobre známe svetovému spoločenstvu, najmä Európanom, ktorí boli v skutočnosti spoluvinníkmi tohto zločinu – a samozrejme Rusom, ktorí boli nemými svedkami -, je to americký ľud, ktorý bol držaný v nevedomosti o tom, čo politická trieda chystá, kto plánuje vojny ako politiku, vojensko-priemyselný komplex atď.

Preto sa zdá, že na obsahu týchto dokumentov nezáleží. V každom prípade sa zástupná vojna USA proti Rusku teší dvojstrannému konsenzu a bude pokračovať bez ohľadu na tento zádrhel. A bude pokračovať v žabomyšom pohybe Európanov na vražedných poliach Ukrajiny, kým sa nenaplní jeho agenda. Symbiotický vzťah medzi Bidenom a Zelenským je tiež samozrejmý.

Napriek tomu sa však zdá, že vo vnímaní americkej verejnosti obaja títo politici – Trump aj Biden – zle zaobchádzali s vládnymi tajomstvami a teraz sa osobitný poradca hlbšie zaoberá tým, čo urobili zle. Trump sa previnil, pretože podľa zákona o prezidentských záznamoch majú záznamy Bieleho domu po skončení administratívy putovať do Národného archívu a predpisy vyžadujú, aby boli takéto spisy bezpečne uložené.

Bidenov zločin je ešte závažnejší, pretože ani nebol prezidentom (ktorý má napokon právomoc odtajniť dokumenty), keď dokumenty odnášal z Bieleho domu do svojej súkromnej garáže.

Je pravdepodobné, že Trump nespolupracoval v plnom rozsahu. Potom však dvojmesačný odstup medzi prvým Bidenovým objavom – niekoľko dní pred novembrovými voľbami v polovici volebného obdobia – a zverejnením správy v januári vyvoláva u prezidenta nepríjemné otázky týkajúce sa transparentnosti a pokusu o utajenie.

Aj keď Biden opäť obvinil Trumpa z “absolútnej nezodpovednosti”, jeho vlastné dnešné ospravedlnenie znie, že bol “prekvapený”, že v jeho bývalej kancelárii sa nachádzajú citlivé dokumenty. Viditeľne na zadnej nohe vysvetľoval, že druhý nález popri jeho cennej Corvette bol v “zamknutej garáži. V PORIADKU? Takže to nie je tak, že by ležali na ulici”.

Ani jeden z týchto dvoch starcov blížiacich sa k osemdesiatke – a keď sa nad tým zamyslíme, jeden z nich môže byť budúcim americkým prezidentom – nie je presvedčivý. Preto by sa táto otázka mohla stať pre oboch pretrvávajúcim politickým bolehlavom, keď začnú svoje kampane pred voľbami v novembri 2024.

Totiž, ako povedal Larry Sabato, autor bestsellerov o americkej politike a jeden z najuznávanejších politických analytikov v krajine, pre denník Guardian: “V mysliach verejnosti si teraz povedia: ‘Nuž, kázeň na oba vaše domy. Obaja ste vinní. Hanba vám obom. Je po všetkom.”