Môj profil 
Predplatné
Slovensko 19. júla 2015 (HSP/Foto: Mária Čapáková)
Čo je lepšie? Počúvať rozum alebo srdce? Dvaja poradcovia v tele každého z nás. Aj keď dobre vieme, že srdce ako také k nám hovorí len svojim pravidelným tlkotom. Napriek tomu sa ocitáme v situáciách, kedy počujeme “hlas srdca”, niečo úplne iné ako hlas rozumu. Niečo, čo nie je racionálne, ale je to skôr v rovine pocitov a citov. A dokáže to zrýchliť akciu srdca tak, že ho priam “počujeme”, akoby nám chcelo vyskočiť z hrude.
Za týmto dianím je zložitý biochemický proces, ale ja práve dnes nechcem byť racionálna… V pohľade naspäť na mnohé udalosti môjho života vidím, že počúvať srdce nie je až taký zlý nápad. Dať rozum bokom a konať podľa úmyslov srdca mi prinieslo oveľa chutnejšie ovocie. Dlhotrvajúce, ktoré sa časom zázračne obnovuje a chutí lepšie a lepšie.
O čom to vlastne je – počúvať srdce? Od pradávna je symbolom lásky a o ničom inom to nie je. Počúvať srdce je aktom lásky. Rozum má do toho vždy čo povedať, ale je podriadený tomu, ako sa rozhodneme… Ak si vyberieme ako voľbu to, čo hovorí srdce, rozum sa prispôsobí. Zmení svoje zmýšľanie. Áno, láska mení zmýšľanie človeka. Láska nás mení.
Len niekedy nemáme dosť odvahy milovať. Nemáme dosť odvahy urobiť tak, ako nám hovorí srdce. Zdá sa nám ľahšie počúvnuť rozum a nekonať podľa lásky. A ešte si k tomu nájdeme aj ospravedlnenie. Nuž nie je ľahké podrobiť svoje myslenie láske. Je to každodenný boj. Otázka neustáleho rozhodovania sa. Neustáleho potláčania vlastného ega… Ak totiž rozum niečo diktuje, zväčša hľadá vlastný prospech.
Pravdaže, sú situácie, kedy je rozum naozaj rozumný a poradí nám dobre. Pocity totiž niekedy rozbúria vnútro človeka tak, že už naozaj nevie, čo je správne a čo nie. Trochu ich treba strážiť. Udržiavať na uzde. O tom vedia svoje slepo zamilovaní, keď po čase zistia, že ten druhý je úplne iný ako pred tým… Keď pocity opadnú a začneme vidieť trochu reálnejšie. Zamilovanosť je len zmenou stavu mysle. Opäť zložitá chémia. Možno nie je zlé tú chémiu spomenúť. Do nášho citového diania totiž hormóny podstatne zasahujú. Na nich to všetko funguje. Určite viete, čo je adrenalín a počuli ste už o endorfínoch…
A napriek tomu všetkému, je to stále ne človeku, ako sa rozhodne. Niekto veľmi ľahko vzplanie hnevom a potom toho ľutuje. Niekto sa rozdá od lásky a potom od vyčerpanie nevládze. A sú aj takí, ktorí svoje pocity ťažko strážia vo svojom vnútri, aby nikto nevidel, čo prežívajú.
Kde nájsť správnu mieru? Veď aj hnevlivý človek keď len trochu chce, dokáže ustrážiť svoje konanie. Lásku sa dá rozdávať bez toho, aby sa človek vyčerpal. Je to akési tajomstvo života. Nájsť rovnováhu. Skúmať seba samého, svoje reakcie a neustále objavovať, čo sa dá vylepšiť. Ten výsledný pocit, ako sa človek cíti, je veľmi dôležitý. Nemať zo seba “depku”, ale ani nelietať bezhlavo v oblakoch. Udržať interakciu medzi rozumom a srdcom v správnej miere. Zachovať si triezvy a zároveň láskyplný pohľad na svet, na ľudí…
Sme v škole života. Akoby všetko, čo robíme a žijeme, bola jedna veľká skúška. To nie sú žiadne nové myšlienky. Predo mnou ich už vyslovili mnohí. Je to skôr poznanie, ktoré prežívame na vlastnej koži. Počuť a prežiť – to je dosť veľký rozdiel. Myslím si, že z bodu – áno, už som to počul – príde raz každý do bodu – práve to prežívam… Potom sa začnú diať v živote človeka veci, o ktorých ani netušil.
Nedá sa celý život prežiť pudovo, len na pocitoch… Okamih poznania čaká každého z nás. Okamih poznania – že som zmesou pocitov, myšlienok a činov, ktoré potrebujú nejako usporiadať… Že do toho má čo povedať rozum, ale aj srdce. A že to všetko je vo mne a nemusím chodiť niekam ďaleko, aby som to našiel. A že je len na mne, ako to uchopím a čo s tým dokážem urobiť…
Mária Čapáková
Ak si chcete prečítať všetky články autorky, vložte do vyhľadávania jej meno.
