Už mnoho týždňov sa ozývajú nepríjemné zvuky. Čo ak to predsa len nebol až taký dobrý nápad vybrať pre toto celosvetové podujatie katarskú pohostinnosť?

Na myseľ prichádza škandál so športovými zariadeniami potrebnými na usporiadanie pohára. Mesiace a mesiace stavebných prác pod žeravým slnkom púšte Arabského polostrova, stovky, možno tisíce robotníkov, migrantov bez mena a tváre, viac či menej zotročených a obetovaných na oltár cirkusových hier 21. storočia. Katarské orgány údaj o 6 500 mŕtvych dôrazne popreli.

Škrupule svedomia sa tak začali dotýkať niektorých jemných myslí.

Bolo čosi dosť trápne na tom, že sa chceli tváriť, že sa nič nestalo, keď všetci o škandále vedeli. A tak s rizikom pokazenia večierka protestné hlasy tlmili nadšenie, ktoré zvyčajne vyvoláva kult futbalu. Francúzske mestá ako Paríž, Bordeaux a Marseille oznámili, že nebudú vysielať zápasy majstrovstiev sveta v priamom prenose na uliciach, ako to zvyčajne pri takýchto podujatiach robia.

Bývalý útočník Olympique Marseillais a hviezda Manchestru United Éric Cantona v septembri na svojej stránke na Facebooku oznámil, že bude bojkotovať majstrovstvá sveta pod vedením Kataru s odôvodnením, že ide o “ekologickú aberáciu” a “ľudskú hrôzu”. Bývalý futbalista nešetril kvetnatými slovami, ktoré sú jeho charakteristickým znakom: “Koľko tisíc mŕtvych, aby sa postavili tieto štadióny, aby sa nakoniec dva mesiace šaškovalo… a nikoho to nezaujíma. Samotná karikatúra toho, čo je človek schopný v sebe nosiť ako extrémnu špinu.”

Niektorí mierne rozpačití futbalisti navrhli nosiť nenápadnú čiernu pásku na ruke na pamiatku nevinných obetí pochovaných pod štadiónmi.

Ekologická aberácia, ľudská hrôza. Tabuľa už bola plná, ale prišiel nový škrupulózny problém, ktorý sa votrel do dobrého svedomia svetoobčanov: čo práva LGBT? Katar nie je krajinou, ktorú by sme mohli nazvať “priateľskou k homosexuálom”. Pod oblohou tohto malého emirátu s rozlohou 11 500 km² práva homosexuálov a iných transrodových osôb neexistujú a homosexuálne akty sú čisto a jednoducho nezákonné. Akýkoľvek homosexuálny akt na verejnosti sa prísne trestá, a to až do výšky 7 rokov odňatia slobody. Pre ľudí moslimského vierovyznania je takéto správanie trestom smrti. Ó, bože! To európskemu priaznivcovi, ktorý miluje inkluzívnosť, situáciu nijako neuľahčilo. A tak si potom mozgy lámali hlavu, aby našli čestné východisko. Objavil sa nový návrh: čo keby futbalisti nosili nevinnú malú dúhovú pásku s nápisom “One love” na znak solidarity s utláčanými menšinami? Bolo by to aspoň menej zlovestné ako čierna páska, viac… homosexuálne, ako sa hovorí.

Ale ide o toto. Dúhová páska na ruku sa pravdepodobne katarskému hostiteľovi veľmi nepáči. Úrady výslovne požiadali LGBT ľudí o “diskrétnosť” počas pohára. Hráči zaváhali. Mrmlali, uvažovali, škriabali sa na hlave. Za tým malým kúskom látky číhalo veľa nebezpečenstiev. Ako by reagovali európski fanúšikovia, z ktorých značná časť – to treba povedať – má istý vzťah k islamu a nie je zvlášť nadšená z homosexuálneho aktivizmu? A čo všetci tí medzinárodní hráči, ktorí sú štedro platení klubmi patriacimi do mocností šaría – PSG v rukách Kataru, Manchester City v rukách Spojených arabských emirátov, aby sme vymenovali aspoň niektoré? Pozor, čierna alebo dúhová, voľba je šmykľavá! Jedno kričí homofóbnou zbabelosťou, druhé protimoslimským pohŕdaním a islamofóbiou. Ani jedna cesta nie je hladká a jednoduchá, a ako to často býva v smrteľnom boji medzi tyranskými menšinami, monštrá sa nakoniec požierajú navzájom.

Osem kapitánov európskych tímov nakoniec dalo najavo, že nebudú nosiť pásky na rukávoch. Hlas múdrosti zaznel ústami Huga Llorisa, brankára francúzskeho tímu. Napriek tomu, že podporuje LGBT, povedal, že nebude nosiť dúhovú pásku na ruke, pretože najdôležitejšie je pre neho “rešpektovať katarskú kultúru”. “Vo Francúzsku, keď vítame cudzincov, chceme, aby rešpektovali naše pravidlá a kultúru. A to isté budem robiť aj v Katare,” vysvetlil.

Ušľachtilý pocit, ktorý by sme radi videli zdieľaný trochu širšie. V skutočnosti od obyvateľov Kataru a iných emirátov nežiadame až tak veľa, keď si prídu pošliapať európsku pôdu. Neočakávame to ani od vĺn prisťahovalcov, ktorí prichádzajú pred brány Londýna, Paríža a Berlína. V tomto konkrétnom prípade je na nás, aby sme “rešpektovali ich zvyky”; vnucovanie našich vlastných by sa považovalo za invazívne alebo pohŕdajúce kultúrnou rozmanitosťou (môžeme povedať fašistické alebo koloniálne).

“Niečo sa zavedie,” ubezpečil Lloris, ale zatiaľ nie je jasné čo.

Britský minister zahraničných vecí súhlasil s Hugom Llorisom. Vyzval priaznivcov, aby prejavili “trochu pružnosti a kompromisu” a zmiernili svoj zápal pri obrane LGBT na katarskej pôde. Zatiaľ teda rozhorčenie počká, povedal FIFA. Veď ďalšie zimné olympijské hry sa budú konať v Saudskej Arábii v roku 2029, čo dokazuje, že títo štátnici z Perzského zálivu sú stále najlepší ľudia na svete!