Bratislava 29. októbra 2017 (TASR/HSP/Foto: TASR- Michal Svítok)

Bratislavský samosprávny kraj (BSK) sa nachádza v stave, v ktorom ide výrazne pod svoje možnosti. Je o tom presvedčený Juraj Droba, kandidát pravicovej koalície (SaS, OĽaNO, NOVA, SMK-MKP, OKS, Zmena zdola, Demokratická únia Slovenska) na post predsedu BSK. V rozhovore pre TASR, ktorý je súčasťou predstavení kandidátov na šéfov samosprávnych krajov, hovoril o konkrétnych zámeroch, ktorými chce zlepšiť kvalitu života obyvateľov kraja i úroveň jeho riadenia na úrade BSK

Prečo ste sa rozhodli kandidovať? Ste rodákom z Bratislavy, pochádza odtiaľto i vaša rodina. No nikdy ste nepôsobili v regionálnej politike…

V mojom rozhodnutí ide o záujem skĺbiť dlhoročné manažérske i politické skúsenosti a samozrejme srdcový vzťah k Bratislavskému kraju. Vždy som rád prevzal zodpovednosť a nebál sa výzvy dosiahnuť výsledky. Ako jeden z opozičných poslancov Národnej rady SR nemám možnosť preukázať svoje manažérske a riadiace schopnosti. I to bolo pre mňa impulzom, aby som sa o túto možnosť v prostredí vyššieho územného celku uchádzal. Plne za mnou stojí moja materská strana, no mám i podporu širokej pravicovej koalície. To, že som doteraz v regionálnej politike nepôsobil, nepovažujem za hendikep. Myslím, že na tomto poste bude naopak výhodou, že nie som zaťažený predchádzajúcimi väzbami v komunálnom či regionálnom prostredí a mám tým pádom nadhľad.

Voličov oslovujete v predvolebnej kampani mottom „Máte nárok na viac“. Od tejto premisy odvíjate aj jednotlivé body vášho programu. Kľúčovú úlohu pre fungovanie kraja v ňom priznávate doprave. Ak majú teda obyvatelia BSK nárok na viac, čoho sa tie opodstatnené zvýšené nároky týkajú v doprave?

V prvom rade musím povedať, že to nie je iba môj program, ale spoločný program, ktorý som tvoril s expertnými skupinami SaS a dohodol so všetkými 49 poslaneckými kandidátmi našej pravicovej koalície. Je to program, ktorý rešpektuje možnosti kraja, no zároveň berie do úvahy jeho potreby. To platí aj pre oblasť dopravy. Mojou ambíciou je zvýšiť frekvenciu spojov, zlepšiť ich logickú nadväznosť aj s primeraným komfortom pre cestujúcich v samotných dopravných prostriedkoch i nástupných miestach a prestupných uzloch. Dôležité je lepšie využitie koľajovej dopravy. Samozrejme, ak chceme zlepšiť dopravný systém, týka sa to aj budovania záchytných parkovísk a rozvoja ekologických foriem dopravy, cyklotrás. Ľudia z Bratislavského kraja majú nárok aj na lepšie regionálne cesty, na vyššiu plynulosť a bezpečnosť cestovania. O tom sú konkrétne body môjho programu vrátane podpory rozšírenia starej Seneckej cesty, budovania kruhových objazdov či inteligentného dopravného značenia.

Upozorňujete, že je nevyhnutné reagovať na fakt starnutia populácie. Za jednu zo svojich priorít preto pokladáte i zvýšenie rozsahu a možností sociálnych služieb.

Navštívil som viacero zariadení sociálnych služieb, rozprával som sa s ich klientmi aj manažérmi. Informácie, ktoré som získal, ma utvrdzujú v tom, že hoci štát a samosprávny kraj majú povinnosť postarať sa o odkázaných seniorov, nie vždy a všade to robia s patričnou dôkladnosťou. Existujú tri cesty, ako zlepšiť súčasný stav – rozšíriť kapacity zariadení pre seniorov, ktoré má v správe kraj, pritiahnuť do systému viac neverejných poskytovateľov, ktorí tam sú už i dnes, no ich služby sú drahé. A treťou cestou, ktorá doposiaľ nie je využívaná tak, ako by podľa môjho názoru mohla byť, je zvýšiť počet opatrovateľských pracovných miest a objem domácej a ambulantnej starostlivosti. Dnes majú takúto kompetenciu obce a mestá, nevidím však dôvod, prečo by aktivitu v tomto prípade nemal vyvíjať i vyšší územný celok.

V oblasti zdravotníctva upozorňujete, že je potrebné zlepšiť a zatraktívniť podmienky pre zriaďovanie ambulancií lekárov-špecialistov mimo Bratislavy. Čo to konkrétne znamená?

Viete, myslím si, že aj to je dôvod, prečo máme v Bratislave kolóny, zápchy a preťažené cesty. Mnoho seniorov, žijúcich mimo hlavného mesta, by nepotrebovalo ísť do Bratislavy, ak by v ich blízkosti boli ambulancie lekárov–špecialistov. Keďže nie sú, musia chodiť do hlavného mesta. Mojou snahou je vytvoriť motivačný program, aby nielen praktickí, ale aj odborní lekári poskytovali zdravotnú starostlivosť minimálne v okresných mestách kraja.

Úplne konkrétnym bodom, ktorý chcete realizovať, je obnovenie záchytiek. Tiež sa to týka okrem Bratislavy i Pezinka, Senca a Malaciek?

Opilcov musia dnes voziť záchranári do zdravotníckych zariadení. Tam na nich nie sú dostatočne pripravení, zbytočne viažu kapacitu lôžok aj personálu. „Pobyt“ na záchytke by si ale museli platiť. Výrazne tým odbremeníme záchranárov, nemocnice, ale aj samotných pacientov. Myslím si, že záchytky budú mať pozitívnu odozvu i u verejnosti. Začal by som záchytkou v Bratislave, postupne možno rozšíril ďalšie i do okresných miest.

Aká je vaša vízia stredného školstva, o ktoré sa stará samosprávny kraj?

Vo všeobecnej rovine je mojím zámerom priznať stredným odborným školám rovnakú dôležitosť ako gymnáziám. A to nie preto, že by som znižoval význam gymnázií. Je to z praktických a pragmatických dôvodov. Začínajú nám chýbať v minulosti bežné profesie, bez ktorých sa nezaobídeme. Máte zrazu problém zohnať elektrikára, vodára či plynára. Je po nich dopyt, čo znamená, že tí, ktorí sa budú chcieť vyučiť, budú mať uplatnenie. A navyše môžu byť motivovaní zárobkom. Dobre viete, že ak potrebujete šikovného remeselníka na čo i len drobnú opravu, koľko vás to bude stáť. Bratislavský kraj pod mojím vedením by teda mal poskytnúť podporu odbornému školstvu vrátane pomoci školám, ktoré sa zapoja do duálneho vzdelávania.

V bodoch programu zameraných na školstvo sľubujete väčšiu podporu aj pre učiteľov. Budú na školách BSK lepšie zaplatení?

Chcem zaviesť osobitné odmeňovanie riaditeľov škôl, zaviesť systém hodnotiacich ukazovateľov, rankingy škôl. A keď sa začnem pozerať na rozpočet župy, určite budem chcieť „nafúknuť“ zdroje pre školstvo tak, aby sme mohli okamžite pridať aspoň tým dobrým učiteľom.

Hovorí sa o potrebe rekonštrukcie škôl, no stále je na stole otázka, či by s tým ruka v ruke nemala ísť aj optimalizácia ich siete…

V prípade škôl máme veľký investičný dlh. Ten musíme odstrániť, nie je možné, aby niektoré školy nemohli využívať telocvičňu či učebné priestory, lebo je strecha v havarijnom stave a cez okná zateká a prefukuje. Samozrejme, je potrebné zaoberať sa aj efektívnosťou investícií. Dlhodobo nie je udržateľné mať školy, o ktoré je nízky záujem. Takže áno, v niektorých prípadoch bude potrebné sa zamyslieť, či by nemalo prísť k zlučovaniu. No určite to nebudeme robiť od stola a nejakým plošným rozhodnutím.

Hovoríte aj o podpore športu, napríklad i v rámci Bratislavskej regionálnej dotačnej schémy. Uvažujete teda o jej zachovaní? V poslednom čase bol tento systém podrobený kritike…

Pozerám sa na to pohľadom manažéra. Nie je to o zrušení dotačného systému, ale o jeho prenastavení. Doteraz sme to riešili tak, že „každému niečo dáme, aby bolo čo najviac tých, ktorým sme dali“. Ale je toto naozaj pomoc? Zasadím sa o to, aby sami prijímatelia boli zapojení do procesu výberu a vyselektovali najzmysluplnejšie projekty. A práve také budú mať nárok na najväčšiu podporu. Inak, ak hovoríme o podpore športu, mám na mysli nielen Bratislavu. Dôležité je rozvíjať podmienky pre aktívny pohyb aj v okresných mestách.

Netajíte sa tým, že v oblasti turizmu chcete zmeniť súčasnú situáciu, keď v prípade zahraničných turistov jednoznačne prevažujú krátkodobé, jedno-dvojdňové výlety? Čo urobiť, aby tu prežili viac svojho voľného, dovolenkového času?

Bratislave chýba v prvom rade destinačný manažment a marketing, stále máme rezervy v balíčkovaní a tematizácii služieb. Iste, niektoré projekty sú sľubne rozbehnuté, napríklad Malokarpatská vínna cesta. Máme tu v blízkosti Viedeň a podľa jedného zo známych prieskumov 90 percent Viedenčanov nenavštívilo Bratislavu ani jej okolie. To je šanca, ktorú treba využiť a zamerať na to efektívnu cielenú marketingovú kampaň. Ale celkovo, je toho dosť, čo by sme mohli využiť, no doteraz nevyužili – vínna cykloturistika, možnosti, ktoré ponúka Dunaj… Je potrebné si uvedomiť, že segment cestovného ruchu je veľkou možnosťou dať ľuďom zarobiť bez toho, aby ste pre nich museli vytvárať ako štát alebo kraj pracovné miesta. Tu je šanca, aby uplatnili svoje vlastné schopnosti – v hotelierstve, gastronómii či obchode a službách.

Ak opäť spomenieme heslo vašej kampane, s ktorým sa obraciate na voličov – „Máte nárok na viac“, myslíte tým aj to, čo im ponúka samotný úrad?

Určite. Napokon, mojím cieľom je, aby sa z BSK stala odborne spravovaná župa.

To znamená, že dnes tam nepracujú odborníci?

To netvrdím. Naopak, myslím si, že je tam veľa schopných ľudí. Problém je v tom, že sa s nimi nepracuje, že im nikto nedal víziu, nikto nerozvíja ich potenciál. Práve to chcem zmeniť a v tom chcem využiť svoje skúsenosti zo súkromného sektora. Mojím zámerom je nastaviť systém osobných cieľov a na základe toho ľudí aj odmeňovať. Nič nebrzdí firmu, ale aj úrad tak, ako to, že ľudia majú „to svoje isté“. A naopak, nič ich neposúva dopredu viac, ako keď ľudia vedia, že za svoju ochotu, prístup a nasadenie môžu dostať viac.

Veľké ciele spomínate aj v prípade transparentnosti. Uvádzate, že nebudete zverejňovať to, čo zákon prikazuje, ale všetko, čo zákon nezakazuje. Ste ochotný ručiť za to, že BSK pod vaším vedením bude úrad, ktorý nebude vzbudzovať ani len tieň podozrenia na korupciu?

Nikdy nemôžete stopercentne garantovať, že niekto z úradníkov nepochybí, resp. že nebude konať zištne. No môžem garantovať, že vytvorím také prostredie, v ktorom budú podmienky na takéto konanie maximálne obmedzené, v ktorom aj tlak okolia bude odradzovať od korupčného správania.