Môj profil 
Predplatné
„Kde je nejaká nezávislá analýza toho, či dáva zmysel, aby ÚHP, malá jednotka ministerstva financií, kontrolovala v rámci vlády takmer všetko? Nikde, vymyslelo si to OĽaNO, podobne ako všetky iné blbosti, vrátane garancie operácie pre onkologických pacientov do dvoch týždňov od indikácie (svetový unikát, ktorý reálne nemôže fungovať) a podobných nezmyslov,“ píše v úvode Draxler a dodáva, že na toto upozorňoval už v priebehu predvolebnej kampane.
Strany podľa jeho názoru v rôznych kontextoch zdôrazňovali ľúbivú myšlienku, že treba viac odbornosti – okrem toho, kde ju naozaj treba, teda pri tvorbe samotných programov. Draxler už viackrát poukázal na to, že programy mávajú všelijaké bizarné faktografické chyby, no a o problémoch v logike opatrení už ani nehovorí. Tvrdí, že ak by sa zaplatili nejaký odborník na zdravotníctvo alebo školstvo z lepšieho akademického pracoviska v Európe, tak by programy niektorých strán veľmi rýchlo preškrtal červenou fixkou.
„Robí sa to presne naopak, ako sa má, na všetko sa ide hádzať viac kontroly, okrem toho najdôležitejšieho, teda samotných strategických rozhodnutí. Tie sa môžu rodiť len tak, v hlavách lídrov cupitajúcich od jedného mikrofónu k druhému,“ pokračuje.
Problém na Slovensku pritom nie je v tom, že by sme nemali dostatočne formálne prísne pravidlá. Práve naopak, naše pravidlá sú v niektorých prípadoch až veľmi prísne. Príkladom je byrokracia, ktorá vie ľudí doslova ničiť.
Draxler ďalej v príspevku popisuje jednu z absurdných situácii o ktorej počul: „Aby ma nikto nenapadol, že hospodárim neefektívne, ja musím vysúťažiť najnižšiu cenu aj na kľúčovú súčiastku do elektrónového mikroskopu čo najlacnejšie, aj keď je veľmi nekvalitná. Chápete, aby sa ušetrilo tisíc eur, ja musím kúpiť súčiastku, ktorá zničí prístroj za pol milióna.“
Na tomto príklade je vidieť, že byrokracia je jeden z dôvodov, prečo je veľmi ťažké vytvárať spoluprácu medzi výskumným sektorom, ktorý podlieha všelijakým striktným pravidlám, a firmami, ktoré to nemajú a potrebujú, aby sa niečo riešilo budúci mesiac, nie o pol roka, až sa zvládnu všetky administratívne procesy.
Aj preto si myslí, že na Slovensku nemáme hlavný problém s tým, že by náš štát nebol formálne dosť prísny, ale s tým, že je zle nastavený. „Napríklad práve preto, že my tu nemáme dobre nastavené stratégie čerpania eurofondov, sa rôznym banditom ľahko argumentuje, že musia prejsť ich projekty, lebo tie peniaze z EÚ štát aj tak nevie čerpať. A to je skutočne ten hlavný problém: ak neexistuje dobré strategické smerovanie, sprísňovanie kontroly nič nezachráni. Bodka.“
Podľa bývalého ministra školstva sú toto všetko veci, o ktorých lídri vznikajúcej koalície nemajú ani šajnu a podľa Draxlera ich to ani nezaujíma. „Oni sa proste snažia nájsť nejaké ľúbivé kroky, aby im pri uchopení moci predovšetkým médiá tlieskali. Akurát že ich všetky tieto blbosti v praxi potom veľmi rýchlo dobehnú. Lenže aj celý štát, nás všetkých,“ konštatuje v závere Draxler a dodáva, že vymieňame jednu garnitúru, ktorá kopu vecí robila zle, za inú, ktorá to chce robiť úplne absurdne.
Tatiana Stará
