Začiatkom tohto týždňa predstavitelia EÚ rozposlali dôvernú informáciu, ktorú získal portál POLITICO a v ktorej sa podrobne uvádza niekoľko individuálnych plánov, ako získať späť – alebo nestratiť – štyri kľúčové “prioritné krajiny”, ktoré sa nachádzajú na okraji Západom vedenej aliancie snažiacej sa izolovať Rusko, vyzbrojiť Ukrajinu a obmedziť Čínu.

Sú to tieto krajiny: Brazília, Čile, Nigéria a Kazachstan.

V dokumente sa uvádza, v ktorých oblastiach – a ako – môže EÚ dosiahnuť pokrok. Očakáva sa, že sa v ňom budú spomínať možné obchodné dohody, ale dokument ide oveľa ďalej a navrhuje ponuky, ktoré môže EÚ predložiť v oblasti energetiky, migrácie, hospodárskeho rozvoja alebo koordinácie bezpečnosti. Dôraz je jednoznačne kladený na mrkvu, nie na palicu.

Nevyjadrený cieľ: získať viac priateľov a vybudovať hospodárstvo novej generácie bez toho, aby sme sa prispôsobovali autokratom. Rusko a Čína sa skutočne vznášajú nad celým dokumentom, pričom sa niekoľkokrát znepokojivo spomína ich globálny vplyv alebo destabilizujúce správanie.

“Nachádzame sa v konkurenčnom geopolitickom prostredí: nielen v súboji naratívov, ale aj v súboji ponúk,” tvrdí sa v dokumente. “Musíme zlepšiť našu ponuku a posilniť naše vzťahy s nimi.”

Ministri zahraničných vecí EÚ majú o stratégii rokovať na pondelkovom zasadnutí v Luxemburgu.

Podľa jedného z vysokých predstaviteľov EÚ ide o “obrovskú zmenu orientácie… spôsobu, akým robíme zahraničnú politiku – samozrejme, nie našej zahraničnej politiky, ale spôsobu, akým ju robíme”.

Zápisnica ukazuje, ako EÚ aj po štrnástich mesiacoch vojny na Ukrajine stále zápasí s tým, ako rozšíriť svoj vplyv. Zatiaľ čo základná koalícia Západu zostala vo vojne pozoruhodne pevná, úradníci sa snažia o širší prienik do Latinskej Ameriky, Afriky a Ázie – najmä tvárou v tvár miliardám, ktoré okolo seba šíri Čína.

“Nie je to žiadna raketová veda, ale je dobré, že sa to teraz spája do trochu koherentnej stratégie,” povedal jeden z diplomatov. “Konečným cieľom,” dodal diplomat, “by bolo nejakým spôsobom navrhnúť alternatívu, ktorá by mohla byť atraktívnejšia ako to, čo ponúka Čína.”

Štyri krajiny

V mnohých ohľadoch je ľahké pochopiť, prečo sa tieto štyri krajiny dostali na zoznam.

Každá z nich predstavuje potenciálnu oporu EÚ v regiónoch, kde západní spojenci bojujú o vplyv (a zdroje) s Ruskom a Čínou. Brazília a Čile sa nachádzajú v Latinskej Amerike bohatej na suroviny; Nigéria je hospodárskou veľmocou v západnej Afrike; Kazachstan vlastní ropu a plyn v strednej Ázii.

Latinská Amerika je na čele zoznamu, pričom Brazília a Čile sú uvedené na prvom mieste.

“Naši vedúci predstavitelia sú pevne presvedčení,” povedal druhý vysokopostavený predstaviteľ EÚ, “že Latinská Amerika, Karibik sú kľúčové.” Tento úradník dodal, že tento región vo všeobecnosti zdieľa “naše demokratické zásady” a “presvedčenie, že je potrebné podporovať multilaterálny systém”.

V Brazílii vidí EÚ príležitosť v tom, že krajinu nedávno opustil krajne pravicový nacionalista Jair Bolsonaro, ktorého nahradil Luiz Inácio Lula da Silva, veterán latinskoamerickej ľavice.

“Súčasná vláda vykazuje známky ochoty zintenzívniť spoluprácu,” uvádza sa v zhrnutí.

Brazília chce, aby “bola uznaná a aby sa s ňou zaobchádzalo ako s globálnym aktérom”, dodáva sa ďalej v dokumente, a usiluje sa “zlepšiť prístup na trh EÚ pre poľnohospodárske výrobky”. Lula to naznačil, keď v januári privítal v Brazílii nemeckého kancelára Olafa Scholza. Scholzova návšteva však zároveň ukázala, akým “výzvam” podľa EÚ v krajine čelí, keď Lula bez okolkov odmietol výzvu Nemecka, aby Brazília podporovala Kyjev zbraňami a muníciou.

“Ak jeden nechce, dvaja nemôžu bojovať,” povedal Lula novinárom, čím naznačil, že aj Ukrajina zohrala úlohu pri ruskej invázii.

Dokument znepokojuje, že EÚ “je znepokojená” týmto postojom, ako aj “nedostatočnými dodávkami Brazílie v oblasti klímy, životného prostredia a hygienického schvaľovania výrobkov EÚ”. Vyjadruje tiež znepokojenie nad “čínskou stopou” v snahe Brazílie pripojiť sa k medzinárodnej dohode Svetovej obchodnej organizácie.

Tvrdí, že cesta pre EÚ sa začína obchodom. Blok sa snaží oživiť dlhodobo zastavenú obchodnú dohodu Mercosur s juhoamerickými krajinami a Brazíliu považuje za kľúčovú pre toto úsilie. V memorande sa uvádza, že Brazília je za túto dohodu a pod vedením prezidenta Lulu chce byť “uznaná a považovaná za globálneho aktéra”.

A v poznámke sa uvádza, že Brazília sa nechce spoliehať na Rusko a Bielorusko, pokiaľ ide o hnojivá, čo je ďalšia príležitosť pre EÚ. Tlačí na EÚ, aby sa spolu s Lulom zamerala na “ekologický a digitálny prechod”.

Ďalším cieľom EÚ je Čile, ktoré si tiež nedávno zvolilo ľavicového lídra Gabriela Borica. Dokument síce vyjadruje obavy, že “čilská krajná ľavica spochybňuje obchodné dohody”, ale Čile považuje za spojenca v oblasti “zelených politík” a za “hlas silnej podpory v otázke Ukrajiny”.

A dodáva, že Čile sa “zaujíma o model sociálneho štátu EÚ”, čo je zrejme narážka na prebiehajúce pokusy krajiny o vypracovanie novej ústavy.

V správe sa však píše, že do krajiny zasahuje aj Čína, ktorá nalieha na EÚ, aby “obmedzila rastúci vplyv Číny v Čile”, a tvrdí, že Čile sa chce spojiť s EÚ “ako alternatívou k dileme USA – Čína”.

V memorande sa navrhuje dokončiť hospodársku dohodu medzi EÚ a Čile o znížení ciel, ktorú vyjednávači dokončili v decembri minulého roka, ale pred ratifikáciou ju treba ešte právne skontrolovať a preložiť. V dokumente sa uvádza, že Čile vyjadrilo “roztrpčenie nad dlhými a zložitými vnútornými postupmi EÚ”, ktoré dohodu odďaľujú.

Ázia a Afrika

V Ázii sa dokument zameriava na Kazachstan s osobitným dôrazom na vedľajší účinok sankcií EÚ v tejto krajine.

Hlavným záujmom EÚ v Kazachstane je podľa nej “zabezpečiť, aby sa prostredníctvom tejto krajiny neobchádzali medzinárodné sankcie” voči Rusku. Kazachstan sa zasa chce vyhnúť posielaniu svojej ropy cez Rusko a “vyvážať viac ropy do EÚ”.

EÚ tu môže pomôcť, tvrdí a konštatuje, že krajina si aktívne želá väčšiu spoluprácu s EÚ, viac návštev predstaviteľov EÚ na vysokej úrovni a dokonca aj “verejnú podporu EÚ pre jej reformný program”.

Cieľom Kazachstanu je, ako tvrdí: “Zostať spoľahlivou sprostredkovateľskou platformou medzi Východom a Západom.”

V dokumente sa uvádza, že Kazachstan sa usiluje o bezvízový styk pre svojich občanov, a navrhuje, aby EÚ uzavrela s touto krajinou dohodu o leteckých službách v rámci celej EÚ.

Zjednodušenie legálneho vstupu do EÚ je tiež ústredným bodom časti dokumentu venovanej Nigérii, najväčšej africkej ekonomike.

V memorande sa uvádza, že Nigéria vníma EÚ “ako uzavretý priestor s prísnou vízovou politikou”, ktorému chýba “otvorenosť v oblasti legálnej migrácie”. Nigéria sa usiluje o “viac možností legálnej migrácie” a voľnejšie vízové pravidlá. Okrem toho sa v nej uvádza, že nedávno zvolená nová nigérijská vláda umožňuje “nové angažovanie sa”.

V dokumente sa však predvídateľne uvádza, že záujmy EÚ v Nigérii sa týkajú “najmä návratov a readmisie” a menej legálnej migrácie.

Namiesto toho nalieha na úradníkov, aby spojili pomoc v humanitárnej a migračnej oblasti s budovaním hospodárskych kontaktov v oblastiach, ako sú investície do energetiky, kde Nigéria hľadá peniaze EÚ. Uvádza sa v ňom, že obe strany pracujú aj na readmisnej dohode pre migrantov a na energetickom pakte, ktorý by sa mohol realizovať “v najbližších mesiacoch”.

Ako tvrdí tretí predstaviteľ EÚ, EÚ musí začať spájať všetky tieto cesty pri získavaní ďalších.

“V tejto ére geoekonomiky bude musieť byť EÚ menej naivná a viac sa zaoberať hospodárskou bezpečnosťou,” povedal úradník. “To si bude vyžadovať strategickejšie a kombinovanejšie využívanie všetkých dostupných nástrojov.”

Nebude to ľahké.

“Môže to fungovať len vtedy, ak dôjde k zmene myslenia a k väčšej spolupráci,” dodal úradník.