V niektorých častiach sveta bude iba na rodičoch, aby poskytli deťom vzdelanie najlepšie ako vedia. Avšak digitálne technológie stále viac pomáhajú sprostredkovať vyučovacie hodiny aj na diaľku.
Kým pandémia neuzavrela školy, existovalo iba minimum detí, ktoré sa učili doma. V Spojených Štátoch študovalo doma odhadovane 1,7 milióna detí z 56,6 milióna školopovinných detí.
Dnes sa však všetko zmenilo. Na celom svete začali školy využívať existujúce platformy od Microsoftu a Google rovnako ako konferenčné aplikácie ako Zoom, aby poskytli žiakom hodiny na diaľku. V Británii sa ukázali hodiny telesnej výchovy of fitness inštruktora Joea Wicka ako nesmierne populárne.
Medzičasom zasa Francúzsko vytvorilo vzdelávanie “Ma classe à la maison” (domáca trieda), na ktoré sa dá napojiť cez laptop i smartfón. Poskytuje štyri týždne kurzov, ktoré označila OECD ako „overený pedagogický obsah.“
Revolúcia vzdelávania?
OECD teraz monitoruje ako technológia nahrádza osobnú výučbu. „Je inšpirujúce odhaľovať úplne nové spôsoby fungovania, ktoré poskytujú dokonca viac než iba výmenu fyzickej školy za digitálnu,“ uvádza Tracey Burnsová z oddelenia pre Vzdelávanie a zručnosti OECD.
V Japonsku, súkromné spoločnosti ponúkajú online kurzy pre deti zdarma cez vládnu digitálnu platformu, ktorá umožňuje študentom aj rodičom vybrať si študijný predmet.
„V čase, keď sa čoraz viac škôl uzatvára, sa musíme venovať najmä tým najzraniteľnejším, a to nie len fyzicky, ale rovnako aj akademicky a psychologicky,“ hovorí Burnsová. „Riešenie má mať formu, ktorá nebude prehlbovať sociálnu či edukatívnu nerovnosť.“
„V procese masívneho využívanie e-learningu, môžu nastať rozdiely v konektivite, v prístupe k technologickým prístrojom a aj v úrovni zručností.“
Uvádza, že je priskoro tvrdiť, že fyzické školy sa čoskoro nahradia e-learningom. Na druhej strane, Andreas Schleicher, riaditeľ pre Vzdelávanie a zručnosti v rámci OECD vidí v kríze príležitosť na prehodnotenie systému vzdelávania. Prehlasuje, že školy a učitelia by viac nemali „systémom na doručovanie vzdelávania,“ a že učitelia by mali mať väčšiu možnosť rozhodovať čo a ako budú učiť.
Väčšie právomoci učiteľov
„Stretol som mnoho ľudí, ktorí tvrdia, že učiteľom nemôžeme dať väčšiu nezávislosť, pretože im chýbajú schopnosti a skúsenosti. Avšak na druhej strane, nikto sa nestane šéfkuchárom, ak od neho budeme žiadať iba prihrievanie jedla,“ dodáva Schleicher.
„Trvať na zachovaní normatívneho prístupu k učeniu nám v tejto kríze nepomôže. Situácia si od učiteľov žiada nie len nahrádzanie hodín cez iné sprostredkovacie médiá, ale tiež úplne nové reakcie na to, čo sa ľudia učia, ako sa učia, kde a tiež kedy.
Vychádzajúc z výsledkov globálneho vzdelávacieho prieskumu TALIS OECD uvádza, že technológia by mala mať počas vyučovacích hodín v triede väčší priestor. „Technológia nemá iba zameniť metódy vyučovania a učenia sa, ale môže tiež rolu učiteľa pozdvihnúť. Prejde sa od odovzdávania vedomostí k procesu spolu-tvorenia vedomostí.“
Učitelia na celom svete v prieskume uviedli, že nedostatok digitálnej technológie na školách učebnému procesu škodí. Iba polovica učiteľov mala možnosť dať svojim žiakom projekty, ktoré sa vypracúvajú na počítači.
Iba 60% učiteľov sa zúčastnilo profesionálneho tréningu v používaní technológie a takmer 20% uviedlo, že podobné vzdelávanie urgentne potrebujú.
Koronavírusová pandémia nám dáva príležitosť zažiť nové spôsoby, akými sa vzdelávanie v budúcnosti možno bude uberať. Školy zrejme už nebudú rovnaké po tom, čo sa po prekonaní pandémie COVID-19 znovu otvoria.
Preklad Viktória Dandárová