Kyjev 1. júna 2023 (HSP/sonar21/Foto:screenshot)
Predpokladám, že by nikoho nemalo prekvapiť, že nepochopenie problémov, ktorým Ukrajina čelí v snahe začať protiofenzívu, je dôsledkom toho, že väčšina západných politikov a médií nemá žiadne skúsenosti so službou vo vojenskej organizácii, píše bývalý analytik CIA, Larry Johnson. Tento nedostatok skúseností znamená, že málo chápu význam výcviku a logistického reťazca, ktorý musí byť na podporu tohto výcviku vytvorený. Jedným z najväčších problémov, ktorým Ukrajina čelí, je podľa môjho názoru úplný nedostatok jednotnosti
Sila každej armády spočíva v princípe jednotnosti. Podľa kapitána “Obviousa” – dôvodom, prečo má vojenská organizácia uniformu, je zabezpečiť, aby vojaci v zápale boja mohli ľahko identifikovať svojich spolubojovníkov. Viete si predstaviť armádu, ktorá by každému vojakovi, námorníkovi alebo mariňákovi poskytla možnosť vybrať si vlastný šatník? Aj keď by ste mohli získať úžasné módne možnosti, umožnenie takejto rozmanitosti by oslabilo operačnú účinnosť tejto organizácie v boji.
Koncepcia uniformy v armáde presahuje rámec toho, čo nosia muži a ženy. A čo výcvik? Efektívna vojenská organizácia sa spolieha na štandardné operačné postupy, aby sa zabezpečilo, že aj ten najmenej mentálne kompetentný člen jednotky pozná zásady, postupy a taktiku, ktorú musí vykonávať v strese. Jedným z rozhodujúcich cieľov základného výcviku je naučiť nových regrútov komunikovať a konať na základe rozkazov. Ak vojenská organizácia zahŕňa rôzne jednotky s rôznymi spôsobmi komunikácie, šanca na zmätok na bojisku sa dramaticky zvyšuje.
Pozrite sa teda na problém Ukrajiny. Ukrajinskí vojaci nie sú inštruovaní na ukrajinských základniach na ukrajinskej pôde ukrajinskými dôstojníkmi. Nie. Ukrajinskí vojaci sú cvičení v Spojenom kráľovstve, Nemecku, Poľsku, Francúzsku a Taliansku. Prekvapilo by vás, keby ste sa dozvedeli, že každá z týchto krajín používa iné metódy výučby všetkého od streľby, pochodovania, manévrov jednotky až po osobnú hygienu? Nenaznačujem, že príslušné krajiny NATO odvádzajú zlú prácu pri výcviku ukrajinských jednotiek, o ktoré sa starajú. Keď sa však tieto ukrajinské jednotky vrátia domov a budú nasadené do frontových línií, je veľmi pravdepodobné, že jednotka vycvičená v Spojenom kráľovstve bude fungovať inak ako jednotka vycvičená vo Francúzsku. Inými slovami, chýba jednotnosť. To vytvára problém v oblasti velenia a riadenia.
Problémom je aj nejednotnosť, pretože ukrajinským jednotkám sa vydávajú rôzne druhy zbraní. Dilemu ilustrujú protitankové zbrane. Na fotografiách nižšie je britská strela NLAW a americká strela Javelin. Obe sú určené na ničenie tankov, ale postupy, ktoré musí vojak dodržiavať pri streľbe z NLAW, sa líšia od postupov pri streľbe z Javelinu. Javelin je napríklad vybavený optikou, NLAW nie. Netvrdím, že vojak nemôže byť vycvičený na používanie oboch. Samozrejme, že môže. Skutočnosť je však taká, že tieto protitankové zbrane sa dodávajú ukrajinským jednotkám, ktoré nemali možnosť prejsť výcvikom, aby sa zdokonalili v jednej z nich alebo v oboch.
Rovnaký rozpor vidíme aj v súvislosti s tankami, vozidlami a lietadlami, ktoré boli alebo budú dodané Ukrajine. Táto rôznorodosť pridáva ďalšiu úroveň zložitosti kvôli rôznym požiadavkám na údržbu týchto systémov. Znamená to, že je potrebné mať dostatok náhradných dielov a predovšetkým vyškolených technikov, ktorí vedia, ako vykonávať mechanické práce pri údržbe alebo oprave vozidla alebo lietadla.
Z tajných dokumentov, ktoré údajne unikli od Jacka Teixeiru, vieme, že ukrajinské brigády určené na vedenie protiofenzívy nie sú vycvičené a organizované rovnakým spôsobom. Ukrajina cvičí tri brigády a USA a partneri z NATO cvičia (alebo cvičili) deväť brigád. A neexistuje žiadna záruka, že brigáda vycvičená v Spojenom kráľovstve bude pôsobiť na rovnakej úrovni spôsobilosti ako brigáda vycvičená v Nemecku alebo vo Francúzsku.
Nezáleží na tom, akí odvážni alebo odhodlaní sú ukrajinskí vojaci, ktorí budú vykonávať útok na ruské pozície, ak sa ofenzíva začne. Ak k nej dôjde, začnú s deficitom, pretože boli vycvičení iným spôsobom. Ešte znepokojujúcejšie je, že 12 brigád neuskutočnilo spoločné cvičenie, na ktorom by sa naučili viesť koordinované operácie s ostatnými jednotkami. Ich úloha je o to ťažšia, že útočiace sily nebudú mať k dispozícii blízku vzdušnú podporu z bojových prúdových a rotačných lietadiel. Ukrajinské jednotky tiež pravdepodobne nebudú mať mobilné systémy protivzdušnej obrany na odrazenie ruských vzdušných protiútokov. To isté platí aj pre mobilné delostrelectvo.
Jedinou nádejou pre ukrajinské jednotky poverené touto misiou je, že spravodajské služby NATO identifikovali slabé miesto v ruskej obrane, ktoré môžu útočiace sily využiť. Ak takéto miesto existuje, pravdepodobne sa nachádza v oblasti bez významného počtu obyvateľov alebo mestských centier. To znamená, že Ukrajina bude obsadzovať polia a lesy, čím sa nedosiahne nič, čo by zmenilo taktickú alebo strategickú tvár vojny.
Nemecký Wehrmacht, oveľa silnejšia a lepšie vycvičená sila než čokoľvek, čo môže Ukrajina postaviť na bojisko, sa k svojej ľútosti dozvedel, že nedostatok logistiky a bojovej leteckej podpory počas posledných dní operácie Barbarossa (ktorá sa začala v lete 1941) ho pripravil o víťazstvo. Nacistom sa síce podarilo preniknúť na predmestia Moskvy, ale doslova im došli pohonné hmoty, zásoby a posily potrebné na udržanie dynamiky ich ofenzívy.
Namiesto realizácie životaschopnej vojenskej stratégie sa od ukrajinskej armády žiada, aby predvádzala politickú šarádu s cieľom uspokojiť očakávania Západu. Bez ohľadu na to, aký úspech Ukrajina dosiahne v počiatočnej fáze svojej protiofenzívy, chýba jej hĺbka z hľadiska rezerv a materiálu na udržanie útoku. Nejde o zúfalý hazard. Je to vynútená samovražda.