Druhá najväčšia svetová ekonomika a najväčší vývozca energie sa teda aktívne snažia narušiť dominantné postavenie dolára ako kotvy medzinárodného finančného systému. Podarí sa im to?

Podľa The Washington Post je dolár americká superveľmoc. Dáva Washingtonu bezkonkurenčnú hospodársku a politickú silu. Spojené štáty môžu jednostranne uvaliť na krajiny sankcie a vyradiť ich z veľkej časti svetového hospodárstva. A keď Washington voľne míňa, môže si byť istý, že jeho dlh, zvyčajne vo forme pokladničných poukážok, odkúpi zvyšok sveta.

Sankcie uvalené na Rusko za jeho inváziu na Ukrajinu spolu s čoraz konfrontačnejším prístupom Washingtonu k Číne vytvorili dokonalú búrku, v ktorej Rusko aj Čína urýchľujú úsilie o diverzifikáciu od dolára. Ich centrálne banky držia menej svojich rezerv v dolároch a väčšina vzájomného obchodu sa vyrovnáva v jüanoch. Ako poznamenal Putin, vyvíjajú tiež úsilie, aby ich nasledovali aj ďalšie krajiny.

Podľa The Washington Post, Bidenova administratíva zvládla hospodársku vojnu proti Rusku mimoriadne efektívne, keď vytvorila koalíciu na podporu Ukrajiny, ktorá zahŕňa takmer všetky vyspelé svetové ekonomiky. To sťažuje únik z dolára do iných vysoko hodnotených stabilných mien, ako je euro, libra alebo kanadský dolár, pretože tieto krajiny tiež stoja proti Rusku.

Výraznejším zlomom pre úlohu dolára mohlo byť rozhodnutie prezidenta Donalda Trumpa v máji 2018 odstúpiť od jadrovej dohody s Iránom a zaviesť sankcie, pokračuje The Washinton Post. Európska únia, ktorá sa proti tomuto kroku dôrazne postavila, sledovala, ako dominancia dolára znamená, že Irán bol okamžite vylúčený z veľkej časti svetového hospodárstva vrátane svojich obchodných partnerov v Európe. Jean-Claude Juncker, vtedajší predseda Európskej komisie, navrhol posilniť úlohu eura na medzinárodnej úrovni, aby sa kontinent ochránil pred “sebeckým unilateralizmom”. Komisia načrtla cestu na dosiahnutie tohto cieľa.

To sa však nestalo; stále existuje príliš veľa zásadných pochybností o budúcnosti samotného eura. Dominancia dolára je pevne zakorenená, a to z mnohých dobrých dôvodov, myslí si The Washington Post. Globalizované hospodárstvo potrebuje jednotnú menu, aby bolo jednoduché a efektívne. Podľa The Washington Post, je dolár stabilný, môžete ho kedykoľvek kúpiť a predať a do veľkej miery sa riadi trhom, a nie vrtochmi vlády. Preto snahy Číny rozšíriť úlohu jüanu na medzinárodnej scéne vraj nevyšli. Paradoxne, ak by chcel Si spôsobiť Spojeným štátom čo najväčšiu škodu, liberalizoval by svoj finančný sektor a urobil by z jüanu skutočného konkurenta dolára, ale to by ho vraj viedlo smerom k trhom a otvorenosti, ktoré sú opakom jeho vlastných domácich cieľov.

Vzhľadom na to, že Washington v poslednom desaťročí vyzbrojil dolár, mnohé dôležité krajiny hľadajú spôsoby, ako sa uistiť, že sa nestanú ďalším Ruskom. Podiel dolárov na rezervách svetových centrálnych bánk klesol z približne 70 % pred 20 rokmi na menej ako 60 % v súčasnosti a neustále klesá. Európania a Číňania sa snažia vybudovať medzinárodné platobné systémy mimo systému SWIFT, v ktorom dominuje dolár. Saudská Arábia koketuje s myšlienkou stanoviť ceny ropy v jüanoch. India uhrádza väčšinu svojich nákupov ropy z Ruska v nedolárových menách. Ďalšou alternatívou by mohli byť digitálne meny, ktoré skúma väčšina krajín; čínska centrálna banka už jednu vytvorila. Všetky tieto alternatívy zvyšujú náklady, ale posledných niekoľko rokov by nás malo naučiť, pokračuje The Washington Post, že národy sú čoraz viac ochotné platiť cenu za dosiahnutie politických cieľov.

Stále hľadáme jedinú náhradu za dolár, a tá sa nenájde, myslí si The Washinton Post. Mohla by však táto mena trpieť oslabením? To sa zdá byť pravdepodobnejší scenár. Autor a investor Ruchir Sharma upozorňuje: “Práve teraz máme prvýkrát, čo si pamätám, medzinárodnú finančnú krízu, v ktorej dolár skôr oslabuje, než posilňuje. Zaujímalo by ma, či je to znamenie toho, čo príde.”

Ak áno, Američania by sa mali obávať. Minulý týždeň The Washington Post písal o zlých geopolitických návykoch, ktoré si Washington vypestoval vďaka svojmu bezkonkurenčnému unipolárnemu postaveniu. Tento postoj platí ešte viac v ekonomickej oblasti. Americkí politici si zvykli míňať zdanlivo bez obáv z deficitov – verejný dlh vzrástol takmer päťnásobne z približne 6,5 bilióna dolárov pred 20 rokmi na dnešných 31,5 bilióna dolárov. Fed vyriešil sériu finančných krachov masívnym dvanásťnásobným rozšírením svojej bilancie, z približne 730 miliárd dolárov pred 20 rokmi na dnešných 8,7 bilióna dolárov. To všetko funguje len vďaka jedinečnému postaveniu dolára. Ak sa toto postavenie oslabí, Amerika bude čeliť zúčtovaniu, aké tu ešte nebolo, uzatvára svoju analýzu The Wasjington Post.