Osemnásť rokov od poslednej pápežskej návštevy Jána Pavla II. nás toto pápežovo vyhlásenie milo prekvapilo, pretože v pandemických časoch sú pápežove cesty značne zredukované. Zároveň sa rozhodnutím Svätého Otca cítime aj poctení, pretože spomedzi veľa pozvaní, isto inšpirovaný Božím Duchom, si zvolil cestu práve na Slovensko. Návštevu nie zrovna krátku.

Nie je to náhoda

Viacdňovú návštevu na viacerých miestach našej krajiny musíme v danej chvíli vnímať nie ako náhodnú udalosť, ale ako plnohodnotný dar so zámerom stretnúť sa nielen pastoračne s miestnou cirkevnou hierarchiou a veriacimi ako hlava Katolíckej cirkvi, ale aj ako medzinárodná autorita s najvyššími ústavnými, politickými a spoločenskými predstaviteľmi a ako morálna autorita s rozličnými náboženskými a sociálnymi skupinami. Chce byť poslom dobrej zvesti pre všetkých obyvateľov.

Program pápeža na Slovensku je už dlhší čas známy a na všetkých miestach stretnutí prebiehajú intenzívne prípravy na jeho prijatie. Média prichádzajú s rozličnými špekuláciami o témach, ktoré údajne majú zaznieť na jednotlivých stretnutiach. Je isté, že už samotný výber komunít, do ktorých zavíta pápež čosi o témach našepkáva. Veriacich prichádza povzbudiť k živej a činorodej viere, s autoritami bude hovoriť o súčasných krízach, politických a inštitucionálnych zlyhaniach a zároveň o nádejach, ktoré občania vkladajú do dobrých politických rozhodnutí, v stretnutí s mladými zaiste zaznie výzva, aby sa tak Cirkev ako aj široká spoločnosť zaoberala realitou mládeže a aby sa zachytili vízie, ba aj kritika mladých, pri stretnutí s rómskou komunitou pápež pripomenie pluralitu kultúr, bohatstvo menšín ale aj ich plnšiu integráciu, na stretnutí so sestrami Matky Terezy a s ich zverencami – chudobnými a bezdomovcami – v centre Betlehem nám pripomenie, že uprostred nás sa stále stretáme so spoločenskou a hospodárskou nespravodlivosťou a nerovnosťou a pozve nás k citlivosti a k prekonávaniu „kultúry skartovania“.

Jezuiti predstavia pápežovi intelektuálny apoštolát

Pápež František pri výbere miest stretnutí s rozličnými skupinami a komunitami zaviedol jednu osobitnú tradíciu. V krajine, kde účinkujú členovia rehoľného rádu Spoločnosť Ježišova (jezuiti), keďže sám je jej členom, chce sa stretnúť na súkromnej audiencii aj s ich komunitou. Pre nás jezuitov je to príležitosť priblížiť Svätému Otcovi naše apoštolské priority a diela, medzi ktorými popredné miesto patrí intelektuálnemu apoštolátu, našej teologickej fakulte a spolupráci s celou Trnavskou univerzitou.

Pre nás jezuitov je to príležitosť priblížiť Svätému Otcovi naše apoštolské priority a diela, medzi ktorými popredné miesto patrí intelektuálnemu apoštolátu, našej teologickej fakulte a spolupráci s celou Trnavskou univerzitou.

Pestrosť miest a komunít, ktoré sa pápež chystá navštíviť, má pripomenúť miestnej cirkvi, že jej úlohou je premôcť fragmentáciu spoločnosti, ponúknuť kultúru záujmu, dialógu a stretnutia a tak utvárať novú budúcnosť pre všetkých. Pápež preto pozýva kresťanov a verejné inštitúcie ku spolupráci, aby vyšli poza múry svojich úzkych záujmov na periférie rozdrobenosti a vzájomných konfliktov a pozvali všetkých k dialógu a budovaniu spoločného domu.

Univerzity: Laboratóriá vzájomnej komunikácie

V tomto duchu sa pápež obracia aj na univerzity. Akademické komunity sú pre neho laboratóriá, kde sa ich členovia zacvičujú do vzájomnej komunikácie a ako obohatenie prijímajú rozdielnosti pôvodu, kultúry, náboženstva a názoru. A to vtláča každému z nich pečať a schopnosť rozšíriť svoje pôsobenie na vonkajší svet, spájať jednotlivé ostrovy rozdielností do jedného spolupracujúceho súostrovia.

Vo svojich príhovoroch pápež označil univerzitu aj pojmom „observatórium“. Akademickí pracovníci, profesori a študenti svojimi štúdiami a výskumom nesýtia len samých seba, ale ním sa rozprestierajú na širokú perifériu, vychádzajú von vidieť prekážky, nerovnosti, nespravodlivosti, ktoré volajú po zmene.

Nik nemá študovať len preto, aby mal lepšie spoločenské postavenie, ale aby v sebe objavil služobníka spravodlivej veci a spoločného dobra.

Univerzita má na túto úlohu sformovať ľudí po profesionálnej, ale aj ľudskej stránke a pripraviť ich prevziať zodpovednosť. Nik nemá študovať len preto, aby mal lepšie spoločenské postavenie, alebo viac peňazí, alebo väčšiu spoločenskú prestíž, ale študuje a skúma, aby v sebe objavil služobníka spravodlivej veci a spoločného dobra.

Pápežove myšlienky korešpondujú s programom Trnavskej univerzity. Nenechajme si ujsť vzácnu príležitosť

Vybral som len niekoľko pápežových myšlienok, ktoré rozvinul pri stretnutiach s akademickými činiteľmi, profesormi a študentami v rámci dohodnutých audiencií alebo stretnutí na univerzitách. Som presvedčený, že tieto myšlienky korešpondujú s programom a úsilím Trnavskej univerzity, našej alma mater a boli deklarované v príhovoroch univerzitných kapacít za rôznych okolností.

V jednom príhovore na úvod akademického roka 2018 počas slávnostnej svätej omše kazateľ zhrnul, čo už mnohí povedali týmito slovami:

„Som rád, že chceme utvárať priestor slobody, aby sme sa stávali kreatívnymi, aby každý z nás pochopil svoje miesto vo svete. Som rád, že napomáhame tomu, aby sa naši študenti stávali rozumne vzdelanými ľuďmi, zrelými vo vzťahoch, v spravodlivosti, v milosrdenstve, v zmierovaní a vo vzájomnom obohacovaní sa.“

Nenechajme si ujsť túto vzácnu príležitosť obohatiť sa o mocné impulzy. Naberme vietor do svojich plachiet, aby sme s odvahou kráčali za napĺňaním programu našej univerzity. A ako pápež s radosťou oznámil svoje rozhodnutie navštíviť nás, tak my s vďačnou radosťou pozdravme jeho príchod a prijmime jeho posolstvo ako dar pre nás.

Zamyslenie doc. Jozefa Kyselicu si môžete vypočuť aj ako audio TU.

Viac článkov s náboženskou tematikou nájdete v kategórii Svetonázor.

Pošlite nám svoj príbeh s Bohom.