Spolupracoval aj s vedcami z Biontechu na mukóznej aplikácií vakcín. Na tejto báze vyvíja nie mRNA, ale rekombinantnú multiepitopovú vakcínu. Na medzinárodných konferenciách preberali aj to, že mRNA formulácia v prípade koronavírusu nie je úplne šťastná. Podľa kolegov z Biontechu však, už prešla testovaním, a tak sa už nemôžu vracať k preformulovaniu. Vtedy robili vakcínu proti chrípke. Potom sa objavil koronavírus, čiže ideálna šanca, ako mRNA vakcíny presadiť, pretože chrípkové vakcíny by tak ľahko nepresadili. Druhá vec je, ako sa táto teória chová v organizme, vysvetľuje Turánek.

„Máme tento konštrukt, ktorý bol pripravený na úplne inú aplikáciu, a to na zacielenie inhibičných RNA do nádoru. Aby ste to zacielili a dostali do nádoru, tak celá vakcinačná nanočastica, je pokrytá polymérom polyetylénglykolom, ktorý má jeden veľký cieľ, aby sa na neho nenalepili proteíny, a tieto častice zostali neviditeľné imunitnému systému. Aby ich imunitný systém nevychytával, a tak mohli cirkulovať v krvi a cez otvory v kapilárach ktoré vyživujú nádor, sa k nemu dostali a vniesli tam gén, ktorý by mal nádor zahubiť, alebo znížiť schopnosť rásť. To bola pôvodná formulácia.“

Pfizer nedokladal žiadne distribučné štúdie, tak si ich vyžiadali Japonci. Štúdia na krysách, ktorú Japonci uvoľnili ukázala, že 50 percent vakcinačných častíc nezostane v mieste aplikácie. Menšie častice prenikajú pomaly matricou tkanivového moku, ktorý je odvádzaný lymfatickými kapilárami a v odpovedi na antigén, ktorý vznikne prepisom génu, môže dôjsť k opuchu lymfatických uzlín, čo sa pozoruje. Tieto nanočastice môžu postupovať ďalej lymfatickými uzlinami a ďalšími miazgovodmi, až sa vlejú do krvného obehu. To je ale nežiadúce, pokračuje Turánek, pretože žiadna vakcinácia nie je povolená intravenózne.

„My vlastne robíme intramuskulárnu aplikáciu, ktorá je intravenóznou aplikáciou. Vôbec nevieme, kam sa dostane. Ona je v cirkulácii, a cirkuluje tak, ako pôvodné častice na targetovanie nádorov. A pretože tieto častice majú takú veľkosť, že môžu prechádzať fenestráciami v kapilárach, a sú v rôznych orgánoch, v pečeni, obličkách, dostávajú sa do celého tela. Nemáte kontrolu nad tým, kam sa tieto častice dostanú.“

„A nemáte šancu kontroly nad tým, koľko S-proteínu sa bude exprimovať. A teraz si predstavte, že S-proteín sa vo veľkej miere začne exprimovať v pečeni, čo je veľmi pravdepodobné. Dlhú dobu cirkulujúce fragmenty S1 môžu prechádzať do mozgu, z čoho sú migrény a bolesti hlavy. Dochádza k zápalom srdcového svalu a tak ďalej.

Podstatné je, že sa tým pádom exprimuje proteín, ktorý má množstvo toxických vlastností. Nedávno sa objavila štúdia, ktorá ukazuje, že S-proteín preniká do jadra a bráni opravám DNA v jadre. Je to silný prozápalový inflamagén. To znamená, že tam, kde sa začne produkovať, dochádza k zápalu.

Jednou z funkcií, ktorá je veľmi podozrivá je to, že to môže byť prión. Tu sa dostávame k nebezpečenstvu dlhodobého účinku na ovplyvnenie mozgu.

Sú to proteíny, ktoré premieňajú ďalšie proteíny na nerozpustné proteíny. Tie v mozgu tvoria furiózne útvary, a vedú k postupnej degenerácii mozgu.

Hovorím ale iba o konkrétnej mRNA vakcíne proti koronavírusu. Lebo keď tam bude iný typ antigénu, a nebude to toxín, tak tam už je problém aj to, že nemáme kontrolu nad tým, koľko a kde sa bude exprimovať. A tu nemáme kontrolu koľko a kde, a predovšetkým expedujeme toxín.“

Turánek poukazuje, že Moderna je na ústupe v Dánsku a Švédsku, kde ich nedávajú mladistvým práve pre nebezpečenstvo zápalu srdcového svalu, zatiaľ čo u nás sa vôbec nestaráme, ako je tento vedľajší účinok naozaj rozšírený. Pri pandémií so smrtnosťou 90 percent, by bola prijateľná aj vakcína, ktorá je ešte v štádiu klinického testovania, pretože inak by nám populácia vymrela. Prikázať povinnú vakcináciu je však politicky a medicínsky závažná vec.

„Dnes vakcinujeme pediatrickými vakcínami, aby sme znížili úmrtnosť v detskom veku. Tieto vakcíny museli prejsť dobou testovania, a boli to klasické vakcíny, kde môžete odhadnúť vedľajší efekt. Tu sme dostali novú, modernú, perspektívnu, ale neoverenú platformu. Keď to použijeme u seniorov, tak ak to bude mať vplyv na reprodukciu, tak u nich už to nie je pre populáciu také závažné. Pokiaľ chceme takouto novou platformou, pri ktorej dlhodobo nevieme ako sa bude správať, vakcinovať mladú generáciu, tak môžeme odpísať časť mladej generácie. Každý desiaty pár potrebuje asistovanú reprodukciu, a my to ešte budeme fortifikovať vakcínou, o ktorej nevieme, ako sa bude správať v dlhodobom horizonte. A budeme ju aplikovať na tú časť populácie, ktorá nie je bezprostredne ohrozená? Kto si berie túto zodpovednosť? 2500 akademikov, ktorí podpísali nejakú petíciu, z ktorých 99 percent o tejto problematike vôbec nič nevie? Oni podpíšu petíciu ako nejaké naivky a na základe toho, že 2500 akademikov niečo podpíše, bude rozhodovať kto? Nejaký MESES, kde je odborníkov na vírusy úplné minimum? A oni budú celú generáciu, celý národ, vystavovať tomuto riziku? To je problém, o ktorom sa vôbec nehovorí, a nechce hovoriť.“

Vakcináciu uprostred epidémie epidemiológovia nedoporučujú. Ak má vírus prežiť, musí sa adaptovať. Vo chvíli, keď narazí na protilátky, tak sa vyselektujú tie mutácie, ktoré týmto protilátkam unikajú a to sú tie nové varianty. V tých najzaočkovanejších krajinách sa už nové varianty šíria rovnako, ako v tých menej zaočkovaných, čo znamená, že tá preočkovanosť nemá na šírenie vplyv. Nastaviť správne vakcinačnú kampaň nie je jednoduché, zvlášť u respiračných chorôb pri ktorých ešte žiadna vakcína neviedla k ich vymiznutiu a to ani v prípade veterinárnych vakcín. Vakcinačná kampaň nemôže byť založená na tom, že ľudí nútime, alebo lákame za peniaze dať sa zaočkovať, vysvetľuje Turánek a pokračuje:

„Ďalšou stratégiou prežitia vírusu je vironosičstvo. Pri bezpríznakovej forme človek neochorie a vírus v ňom len prečkáva a keď sa oslabí jeho imunitný systém, tak ochorie a začne tento vírus roznášať. Ak má človek neutralizačné protilátky tak tie znižujú vírovú nálož, ale nie sú schopné ju odstrániť. To znamená že človek môže byť bez príznakov, ten vírus sa bude množiť v obmedzenom množstve a bude vylučovaný na sliznicu. To je prirodzený cyklus vírusu, ktorý sa potrebuje do vás dostať, ale potom zase z vás na ďalšieho. Takže keď zakašlete, tak prúd vzduchu odnáša  kvapôčky v ktorých je vírus do prostredia. Preto vás aj väčšina respiračných chorôb núti ku kašľu.“

Snaha vytvárať nátlak na ľudí aby sa zaočkovali podľa Turánka ukazuje na biznis.

„Máme tu skupinu, ktorá je potencionálnym zákazníkom a nechcú sa po dobrom nechať zaočkovať. Čo to je za politiku? V roku 2020 hodnota globálneho trhu s vakcínami bez koronavírusu bola 60 miliárd dolárov, dnes je už dvojnásobná. A keď sa presadia posilňovacie dávky, tak máte každý polrok biznis zaistený.“

V ďalšej časti sa Turánek vyjadril aj k pôvodu koronavírusu a tvrdeniu odborníkov z WHO že na 99% neunikol z laboratória vo Wuhane. Podľa neho sa už pravdu nikdy nedozvieme, lebo ak by sa ukázalo že to má súvis s tým inštitútom vo Wuhane, tak všetci by chceli potom od nich kompenzácie. Takéto kompenzácie by neboli schopný dať, čiže to je vec tak politicky výbušná, že je lepšie tvrdiť, že to preskočilo z netopierov a tým je to vybavené.

„Najpravdepodobnejšie vysvetlenie ale je, že je to naozaj z toho inštitútu vo Wuhane, pretože tam sa s tým vírom pracovalo. Tam boli zámery vytvoriť vektorovú vakcínu na báze koronavírusu, ktorá by bola zameraná proti niektorým infekčným chorobám a v Číne sa zaoberali vakcínou proti HIV. A ako sa takáto vakcína pripravuje? Potrebujete vírus, ktorý je adaptovaný na ľudské bunky, ktorý sa rýchlo množí, tak aby sa dal ekonomicky vyrobiť. Vyrábate ho tak, že ho budete adaptovať na ľudské bunky. Budete do neho vkladať nové funkcie. Nie je potreba to robiť molekulárne biologickými metódami, ako stále zavádzajú, že sa tam nenašli žiadne stopy biologických manipulácií. Ten vírus má RNA polymerázu, ktorá je schopná prenášať veľké úseky, to znamená, že keď transekvenujete tie bunky rôznymi typmi koronavírusov, tak tie prenášajú úseky svojho genómu a vznikajú nové a nové varianty. To nie je žiadna molekulárno-biologická machinácia. To je len adaptácia a vznik nových rekombinantov a hľadáte či niekde takáto funkcia vznikla a ak vznikla, tak máte nový vírus a s tým ďalej pracujete. A toto v tom Wuhane robili. Keď si prečítate informácie od francúzskych vedcov ešte z pred koronavírovej epidémie, tak oni popisovali, že sa tam nedodržiavali základné bezpečnostné kritéria. Potom keď to prepuklo, tak rok tam nikto nesmel. Rok tam upratovali, takže sa už nikdy nič nedozvieme. Potom tam pustili „odborníkov“ z WHO, ktorí vyhlásili že na 99 % to odtiaľ neuniklo a potom keď sa odtiaľ vrátili tak už si takí istí neboli.“

Celý rozhovor s docentom Turánkom si môžete pozrieť v priloženom videu:

Ján Malič

Vzájomne si pomáhame

Vážení čitatelia, ďakujeme Vám, že ste si prečítali článok a ak si myslíte, že si zaslúži, aby si ho prečítali viacerí, poprosíme vás o zdieľanie pomocou tlačidla f – zdieľať, ktoré nájdete pod článkom. Pomôžete tak rozšíriť informačné pole o faktoch, ktoré sa z iných médií verejnosť nemá ako dozvedieť.