Môj profil 
Predplatné
V utorok 29. januára 2019 boli v Bratislave na pôde Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky vymenené ratifikačné listiny k Zmluve medzi Slovenskou republikou a Maďarskom o štátnej hranici, ktorá bola podpísaná 25. januára 2016 v Amsterdame.
Zmluva nadobudne platnosť 1. marca 2019.
“Ide o dlhodobo pripravovanú medzinárodnú zmluvu, na ktorej príprave spolupracovalo ministerstvo vnútra s viacerými dotknutými rezortmi. Za ministerstvo vnútra riešila prípravu zmluvy najmä sekcia verejnej správy (odbor správy štátnych hraníc) v úzkej spolupráci s odborom zahraničných vecí a európskych záležitostí kancelárie ministra vnútra,” uviedlo MV.
Uvedená zmluva nahrádza doterajšiu Zmluvu medzi Československou republikou a Maďarskou ľudovou republikou o úprave režimu na štátnych hraniciach podpísanú 13. decembra 1956 v Prahe.
Oproti pôvodnej právnej úprave nová zmluva prináša viaceré nové aspekty.
“Štátna hranica sa mení po vodohospodárskych úpravách v niektorých lokalitách hraničného vodného toku Ipeľ a v lokalitách obce Šiatorská Bukovinka z dôvodu výstavby kanalizácie maďarskou obcou Somoskőújfalu. Uvedené zmeny boli navrhnuté tak, aby územné úbytky boli kompenzované územnými prírastkami a to bezozvyšku.”
“Celková vymieňaná plocha predstavuje 17,8ha štátneho územia SR a 17,8ha štátneho územia Maďarska. Doterajší pohyblivý charakter hranice na hraničných vodných tokoch sa zmluvou mení na nepohyblivý, čo znamená, že hraničná čiara sa nebude prispôsobovať prirodzeným zmenám polohy korýt hraničných vôd. V minulosti práve v dôsledku prirodzených zmien dochádzalo k viacerým územným zmenám, ktoré v podstate neboli kompenzované.”
Nové úlohy
Ministerstvo vnútra dodáva, že pre oba štáty, v našich podmienkach najmä pre ministerstvo vnútra, vyplývajú z novej zmluvy o štátnej hranici nové aktuálne úlohy predovšetkým v oblasti správy štátnych hraníc.
V prvom rade pôjde o vyznačenie novej štátnej hranice v teréne v lokalitách zmien (do jedného roka). Ďalej začatie prípravných prác na novom hraničnom dokumentárnom diele a jeho postupné vyhotovenie (priebežne). Keďže ide o našu najdlhšiu štátnu hranicu – cca 655km, je potrebné práce naplánovať a realizovať postupne vo viacerých rokoch.
“Uzatvorenie novej zmluvy o štátnej hranici priamo poukazuje aj na zlepšujúce sa vzájomné slovensko-maďarské vzťahy, ktoré sú v súčasnosti na veľmi dobrej úrovni,” vysvetľuje ministerstvo.
“Zmluvné strany v úvodných ustanoveniach zmluvy deklarujú nielen vzájomné rešpektovanie svojej územnej celistvosti a neporušiteľnosti štátnej hranice, ale túto skutočnosť potvrdzujú odvolávkou na určenie pôvodnej štátnej hranice mierovou zmluvou podpísanou 4. júla 1920 v Trianone.”
“Hoci dnes nikto priebeh slovensko-maďarskej štátnej hranice nespochybňuje, ide o cenný signál úspešnej vzájomnej spolupráce. A to aj v časoch spoločnej Európy, kedy slovensko-maďarská štátna hranica je vnútornou schengenskou hranicou, nepodliehajúcou osobitnému režimu alebo ochrane,” dodáva na záver Ministerstvo vnútra SR.
.jpg)
.jpg)
